Turnajové výsledky profesionálnych hráčov sú síce verejné, no zároveň dokážu vytvárať veľmi nepresný obraz o tom, koľko pokrom jednotlivci skutočne zarobili. Databáza Hendon Mob niekedy ukazuje milióny v cashoch, ale na druhú stranu neukazuje milióny investované do buy-inov, predané percentá, swapy, výsledky z rôznych cash games či online výsledky. Jeremy Ausmus sa preto rozhodol ukázať časť svojich dát, ktoré si vedie od roku 2011.
Výsledkom je pohľad na viac než dekádu jeho live no-limit hold'em turnajov. A čísla sú dostatočne veľké na to, aby ukázali rozdiel medzi tým, čo vidí verejnosť, a ekonomikou kariéry profesionálneho hráča. Ausmus začína jednoduchou otázkou: koľko vlastne profesionálni pokroví hráči zarábajú?
Jednoznačná odpoveď neexistuje. Záleží na stakes, formáte, kvalite hier aj na tom, či hráč trávi väčšinu času v cash games alebo turnajoch. Verejné databázy navyše evidujú predovšetkým turnajové cashes. Nehovoria nič o tom, koľko vstupov bolo potrebných na ich dosiahnutie.
„Bežné databázy ukazujú iba jednu stranu príbehu,“ upozorňuje Ausmus pri pohľade na Hendon Mob. Do verejných čísel sa zároveň nedostávajú ani cash games výslekdy ani veľká časť online kariéry. Preto namiesto ďalšieho pohľadu na lifetime winnings otvoril vlastný spreadsheet a podelil sa s fanúšikmi o úprimný pohľad.
1.434 vstupov a približne $16 miliónov v buy-inoch
Ausmus sleduje svoje live no-limit turnaje od roku 2011. Pred týmto obdobím hral výrazne viac online a v prvých rokoch databázy bol stále primárne cash game hráčom. Za sledované obdobie nazbieral 1 434 turnajových vstupov. Celková hodnota jeho buy-inov sa dostala približne na $16 miliónov, zatiaľ čo cashes sa pohybujú tesne pod hranicou $23 miliónov.
Rozdiel v jeho databáze predstavuje približne $7 miliónov a klasické ROI vychádza okolo 43 %. Inými slovami, podľa zaznamenaných turnajových výsledkov sa mu z každých investovaných $100 vrátilo približne $143. Priemerný buy-in za celé obdobie pritom dosiahol približne $11.100. To už znamená mix klasických eventov a turnajov, v ktorých Ausmus pravidelne sedí proti najlepším hráčom sveta. Práve tu však začína byť jeho analýza zaujímavejšia než samotné sedemmiestne číslo. Klasické ROI má totiž podľa neho jednu zásadnú slabinu. Výsledok môže extrémne ovplyvniť jediný veľký cash na high stakes alebo, naopak, séria neúspechov v najdrahších eventoch.
Ausmus preto sleduje aj metriku, ktorú označuje ako return on entries. Namiesto peňazí prepočíta výsledky na počet získaných buy-inov. V jeho prípade ide približne o 1 055 vyhraných buy-inov pri 1 434 vstupoch, čo predstavuje takmer 74 % return on entries.
Logika je podobná ako pri cash game hráčovi, ktorý nesleduje iba počet zarobených dolárov, ale win rate v big blindoch. Ak kombinuje $1/$2 a $5/$10, samotný dolárový výsledok bude neúmerne ovplyvnený drahšou hrou. Počet vyhraných big blindov dokáže lepšie ukázať, ako úspešný bol naprieč stakes. Ausmusovi jeho čísla hovoria ešte niečo ďalšie: čím nižšie hrá, tým lepšie sú jeho výsledky vyjadrené v buy-inoch. V najväčších a najťažších turnajoch edge prirodzene klesá.
High stakes nezačali víťaznou jazdou
Graf kariéry zároveň ukazuje niečo, čo výsledkové databázy dokážu jednoducho prekryť. Keď Ausmus približne v roku 2020 prešiel výraznejšie do high-stakes turnajov, prvé obdobie nevyzeralo ideálne. Prvý rok – dva išli naozaj zle, až následne prišli veľmi silné roky, ktoré krivku poslali výrazne nahor.
Je to zároveň pripomienka toho, čo pri turnajovom pokri znamená vzorka. Viac než 1 400 live vstupov môže pôsobiť ako obrovské množstvo, no z pohľadu online grindera by stále išlo o relatívne malý sample. V live pokri však jednoducho nie je realistické dostať sa na 5 000 či 10 000 turnajov rovnakým spôsobom ako online.
Ďalšia metrika v jeho databáze ukazuje približne 18-percentný ITM. Ausmus jej však nepripisuje takú váhu, akú jej často dávajú rekreační hráči. Dôvod je jednoduchý. Hráč môže cashovať často, ale zároveň hrať štýlom, pri ktorom len málokedy buduje stack potrebný na útok na najvyššie priečky. Na druhej strane agresívnejší hráč môže mať množstvo bustov, no niekoľko deep runov dokáže vytvoriť výrazne lepší finančný výsledok.
Ako príklad spomína Shauna Deeba, ktorý počas jedného WSOP leta cashoval len v malej časti svojich vstupov, ale vďaka prvému, druhému miestu a ďalšiemu výraznému deep runu dokázal skončiť v profite. Percento cashov tak samo osebe nemusí veľa vypovedať o tom, kto je najziskovejší turnajový hráč.
Sedem miliónov neznamená sedem miliónov vo vrecku
Práve pri najväčšom čísle prichádza najdôležitejšie upozornenie. Rozdiel medzi približne $16 miliónmi v buy-inoch a $23 miliónmi v cashoch nie je presným osobným čistým profitom Jeremyho Ausmusa. Pri veľkých turnajoch predáva časť svojej akcie a robí swapy s ďalšími hráčmi. Keď príde obrovský cash, časť výhry tak patrí investorom alebo hráčom, s ktorými swapoval percentá.
Ausmus preto sám hovorí, že jeho skutočný osobný profit z live NLHE turnajov bude pravdepodobne nižší než číslo z tabuľky. Navyše tu vôbec nie sú započítané cash games, PLO, mixed games ani veľká časť jeho online kariéry. A práve tento detail najlepšie ukazuje, prečo sa lifetime cashes profesionála nedajú jednoducho zameniť za jeho pokrové zárobky.
Ausmus netvrdí, že jeho čísla z neho robia najlepšieho hráča sveta. Sám pripomína, že necestuje na každý Triton a pri každej príležitosti nevyhľadáva najťažšie možné line-upy. Zároveň však odmieta predstavu, že všetko možno vysvetliť iba run-goodom. Podobné výsledky podľa neho dosahoval v minulosti online aj v live cash games a dlhodobo sa dokázal držať pred konkurenciou.
Práve kombinácia buy-inov, cashov, rozdielnych stakes a vývoja výsledkov v čase ponúka podstatne komplexnejší obraz než jedno číslo na Hendon Mobe. A Ausmus pritom vo videu ide ešte ďalej – vysvetľuje, prečo považuje return on entries za jednu z najlepších metrík pre turnajových profesionálov, ako číta vlastnú výsledkovú krivku a kde podľa neho vzniká najväčší rozdiel medzi priemerným ROI a reálnym edge v konkrétnom turnaji.
Zdroje - YouTube, PGT
