Samuel Mullur v GTO Lab: Z maminej pivnice až do tých najvyšších high stakes

Samuel Mullur patrí medzi mladú generáciu hráčov, ktorá vyrástla na online hrách, solvery prijala ako prirodzený nástroj a do high stakes sveta sa dostala extrémne rýchlo. V rozhovore s Leonom Sturmom však nehovorí len o výsledkoch, ale najmä o tom, prečo poker nie je jednoduchá cesta a prečo je správne prostredie často rovnako dôležité ako talent.

Samuel Mullur má 28 rokov a v pokrovom svete ho mnohí spoznali najmä po víťazstve v 26K evente na Bahamách. Tento výsledok bol pre jeho kariéru zásadný, pretože mu otvoril nové možnosti, nové kontakty a výrazne zmenil spôsob, akým ho vníma high stakes komunita. V podcaste GTO Lab s Leonom Sturmom však Mullur nepredáva svoj príbeh ako okamžitý úspech bez práce. Naopak, vracia sa k začiatkom v maminej pivnici, k micro stakes, satelitom, gamingovej minulosti a obdobiu, keď si uvedomil, že ako osamelý vlk sa ďalej neposunie.

Rozhovor vedie Leon Sturm, ktorý hneď v úvode priznáva, že tentoraz nesedí v kresle hostiteľa Jonathan Jaffe. Tón epizódy je preto trochu iný – menej historický a viac generačný. Sturm aj Mullur patria k hráčom, ktorí vyrástli v prostredí internetu, online hier, Discordu, tréningových platforiem a solverov.

Mullur o sebe nehovorí ako o výnimočnom géniovi. Skôr zdôrazňuje schopnosť sadnúť si, grindiť, prijímať spätnú väzbu a neustále sa posúvať. Priznáva, že na začiatku bol osamelý hráč, ktorý skúšal micro stakes, satelity a rozprával sa s fanúšikmi v náhodných Discord serveroch. Po čase však pochopil, že ak chce ísť vyššie, potrebuje okolo seba lepších hráčov a lepších ľudí.

Od esportu k pokru

Pred pokrom bol Mullur silne ponorený do videohier. Hovorí, že už od detstva bol typ hráča, ktorý sa neprepínal medzi množstvom hier, ale vždy sa do jednej ponoril naplno. Najskôr išlo o strieľačky, veľa času strávil pri hre Uncharted 3, ktorá mu dala skúsenosť súťažiť proti najlepším, učiť sa malé detaily a hľadať výhodu cez opakovanie. Potom prišiel Call of Duty, kde už bola konkurencia väčšia, a tu si uvedomil, že na úplný profesionálny vrchol možno nemá dostatok talentu ani ideálne podmienky.

Mullur túto časť priamo prepája s pokrom. V hrách sa naučil prijímať tvrdú spätnú väzbu, komunikovať s tímom a počúvať, kde robí chyby. Spočiatku to bolo nepríjemné, pretože spoluhráči mu bez filtra hovorili, čo pokazil a kde sa musí zlepšiť. Neskôr si však práve tento pocit obľúbil. Zlepšovanie sa pre neho stalo zdrojom energie. A keď objavil poker, prirodzene si preniesol rovnaký prístup – nájsť slabinu, priznať si ju a pracovať na nej.

V období, keď pochopil, že profesionálny esport možno nebude realistická cesta, prešiel si aj ťažším obdobím. Hovorí o depresívnej fáze okolo šestnástich rokov, keď nevedel, čo chce so životom robiť. Začal študovať marketing, oslovovať klientov a dva a pol roka sa snažil rozbehnúť vlastnú agentúru. Nebol to obrovský úspech, ale dokázal si tým platiť účty a naučil sa dôležitú vec – networking a prístup k ľuďom môžu dramaticky zrýchliť učenie.

Tento poznatok si neskôr preniesol aj do pokru. Mullur hovorí, že už v marketingu pochopil, že človek sa dostane oveľa ďalej, ak sa učí od ľudí, ktorí sú v danom odvetví dlhšie a vedia viac. Keď sa dostal k pokru, začal hľadať podobný typ prostredia. Najskôr prišli malé live eventy po Európe, a potom sa cez kontakt s človekom z Pokercode dostal do Grindhouse, kde spoznal Fedora Holza. A práve to bol jeden z veľkých zlomov jeho cesty.

Fedor Holz, Grindhouse a sila správneho tímu

Jednou z vecí, ktorou je Mullur v pokrovom svete známy, je jeho blízky vzťah s Fedorom Holzom. V rozhovore vysvetľuje, že stretnutie s Fedorom a vstup do správneho prostredia bol obrovský krok k cieľu, ktorým bolo dostať sa do high stakes. Fedor mu podľa jeho slov veľmi skoro vysvetlil hodnotu tímovej práce. Ak je v skupine desať ľudí a každý vloží jednu jednotku práce, každý môže čerpať z práce deviatich ďalších. V hre tak komplexnej, ako je poker, je to obrovská výhoda.

Mullur preto veľmi jasne hovorí, že poker síce formálne nie je tímový šport, ale on sa v ňom tak cíti. Dobré prostredie pomáha technicky, pretože každý člen skupiny prináša nové spoty, nové poznámky a nový pohľad na hru. No ešte dôležitejší je podľa neho sociálny rozmer. Cestovať po svete, hrať karty a mať pri sebe ľudí, ktorým prajete úspech, mení celý zážitok z pokru. V prostredí, kde ide o peniaze, ego a porovnávanie, je schopnosť úprimne fandiť druhým obrovská výhoda.

Bahamy ako moment, ktorý zmenil všetko

Víťazstvo v 26K evente na Bahamách bolo pre Mullura veľkým kariérnym míľnikom. Sám priznáva, že veľa ľudí ho dnes pozná práve cez tento výsledok. Nešlo len o peniaze, ale o zmenu vnímania. V high stakes pokri hrá veľkú rolu to, ako vás vidia ostatní hráči a Mullur si uvedomuje, že krátkodobý úspech a blízkosť k Fedorovi mu pomohli vytvoriť pozitívny obraz. Zároveň však vie, že jeden výsledok ešte neznamená hotovú kariéru.

Preto jeho cieľ nie je len „mať big score“. Hovorí o potrebe dlhodobo sa usadiť v high stakes komunite a dokazovať, že tam patrí. To je dôležitý rozdiel. Mnoho hráčov zažije jeden veľký výsledok, no high stakes prostredie si vyžaduje opakovateľnosť, stabilitu, schopnosť zvládať swingy a neustále sa prispôsobovať.

Sturm a Mullur sa v rozhovore dostávajú aj k téme mladej generácie hráčov. Obaja patria do skupiny, ktorá vyrástla s počítačmi, online hraním a dlhými hodinami pred obrazovkou. Mullur hovorí, že keď začal s pokrom, už od začiatku vedel, že existujú solvery, kurzy a teoretické nástroje. Dokonca študoval skôr, než začal poriadne hrať.

Zároveň však Mullur nehovorí, že budúcnosť pokru bude len o technike. Naopak, zdôrazňuje, že aj keď sa hra posúva bližšie k teoretickému optimu, stále je potrebné hrať, rozprávať sa s ľuďmi, chápať populáciu a vedieť, ako hráči reálne premýšľajú. Mladí hráči môžu mať výhodu v prístupe k nástrojom a schopnosti tráviť veľa času štúdiom, no na úplný vrchol podľa neho nestačí len vedieť pracovať so solverom. Treba aj emočnú stabilitu, schopnosť zvládať finančné swingy a dostatok skúseností z miliónov odohraných hands.

Online verzus live poker

Mullur vidí hodnotu v kombinácii online a live pokru. Online hranie mu dáva objem, technickú presnosť a možnosť pravidelne pracovať na hre. Live poker zase ponúka zdravé prostredie, veľké eventy a čoraz viac EV, najmä keď rekordné počty hráčov na live festivaloch ukazujú, že tento segment rastie. Podľa neho sa live poker stáva dôležitejším, najmä keď sa online prostredie sprísňuje a otázky okolo AI či cheatingu vytvárajú neistotu.

Veľká časť rozhovoru sa venuje meditácii a práci s mysľou. Mullur má k tejto téme blízko aj cez rodinu – otec je učiteľ jogy a mama sa venuje breathworku. Ako dieťa to však nevnímal ako niečo cool a nebral to vážne. Zmenilo sa to až v období, keď nevedel, čo chce so životom robiť, a začal čítať knihy o sebarozvoji. Najviac ho ovplyvnila kniha The Power of Now od Eckharta Tolleho. Najsilnejší poznatok pre neho bol, že sa nemusí identifikovať so svojimi myšlienkami a môže ich pozorovať z odstupu.

V pokri je to obrovská vec. Bad beat, zlý river, downswing alebo nepríjemný spot dokážu vyvolať silné emócie, ale Mullur hovorí, že schopnosť pozorovať ich a nežiť nimi mu zmenila život. Meditáciu zároveň nevníma len ako sedenie v rohu so zatvorenými očami. Môže to byť chôdza, pohyb, yoga alebo dokonca moment pred bungee jumpingom, keď je človek úplne prítomný.

Úspech a potreba zostať zvedavý

Mullur priznáva, že poker je hra s neúplnými informáciami a nikto presne nevie, aký dobrý je konkrétny hráč. Názory komunity sú založené na výsledkoch, dojmoch, rozhovoroch a krátkodobých vzorkách. To môže byť nebezpečné, pretože úspech vie veľmi rýchlo vytvoriť pocit, že človek už robí všetko správne. Zároveň hovorí, že istá miera sebavedomia je súčasťou pokrového ekosystému. Hra by možno ani nefungovala, keby si ľudia nemysleli, že sú lepší, než v skutočnosti sú. Problém nastáva až vtedy, keď sa z toho stane uzavretosť, neochota počúvať spätnú väzbu alebo podceňovanie ostatných.

Mullur nie je človek, ktorý by mal presne nalinkovaný život na päť alebo desať rokov dopredu. Hovorí, že často sotva vie, aký je deň v týždni, a že jeho vzťah k času nie je veľmi silný. Namiesto veľkých konkrétnych cieľov sa viac sústreďuje na prítomnosť, denný progres a malé súkromné víťazstvá. V pokri chce najmä potvrdiť, že jeho rýchly prienik do high stakes nie je náhoda. Chce sa etablovať, zostať konkurencieschopný a to je pre neho momentálne dôležitejšie než jeden ďalší titul alebo konkrétna suma.

Zároveň však priznáva, že poker nie je konečný zmysel jeho života. V budúcnosti by chcel robiť aj niečo, čo má širší pozitívny dopad. Poker je podľa neho zero-sum hra a aj keď nedávno začal coachovať, stále cíti, že jeho priamy pozitívny vplyv na životy iných je obmedzený. Zatiaľ si však uvedomuje, že je vo veľmi privilegovanej pozícii – môže dať energiu do hry, ktorú miluje, a súťažiť s najlepšími. Neskôr možno príde čas na niečo širšie. Zatiaľ je jeho cieľom byť prítomný, zlepšovať sa a užívať si proces.