Pardo začal s pokrom už ako 17-ročný. Najskôr medzi kamarátmi, potom online, kde už po šiestich mesiacoch trafil 11$ turnaj a vyhral približne $14,000. Pre tínedžera to bol moment, ktorý mohol skončiť všelijako. Uňho sa však zmenil na prvý dôkaz, že poker nebude iba zábava. Popri tom stále študoval, presťahoval sa z Malagy do Sevilly a neskôr išiel na Erasmus do portugalského Fara, kde býval s ďalšími španielskymi pokrovými hráčmi. Škola išla bokom, poker išiel dopredu. A hoci nakoniec titul dokončil, sám priznáva, že najmä kvôli rodine a partnerke.
Pardova cesta ale nebola len stúpajúca čiara. Po návrate zo zahraničia mal podľa vlastných slov bankroll okolo $100,000, no v období, keď nebol dostatočne sústredený, padol až na približne $3,000. Vtedy prišiel moment, keď požiadal o backing Adriána Mateosa. Bolo to jediné obdobie jeho kariéry, keď hral s cudzím kapitálom, a trvalo to len niekoľko mesiacov. Hneď na začiatku však trafil veľké výsledky, vrátane turnajov za desiatky a stovky tisíc dolárov, a bankroll sa rýchlo obnovil.
Backing podľa neho môže byť dobrý krátkodobý nástroj, no dlhodobo nechce byť hráč závislý od tretích strán. Keď hrá človek vlastné peniaze, podľa Parda sa inak sústredí, inak pracuje a inak pristupuje k celej kariére. Zaujímavé je, že sám neskôr backoval skupinu španielskych hráčov, no na druhej strane dealu sa nikdy necítil komfortne. Pre neho bolo kľúčové stať sa vlastným šéfom.
Online poker ako tréning, ktorý sa nedá nahradiť
Jedna z najsilnejších tém podcastu je Pardov vzťah k online pokru. Hoci hrá najväčšie live turnaje sveta, online stále berie ako každodenný tréning. Vysvetľuje to jednoducho: ak on odohrá 4,000 turnajov ročne a konkurencia 400, bude ostrejší. Bude častejšie v ťažkých spotoch, rýchlejšie rozpozná metagame a lepšie si udrží intuíciu. Online hry možno nemajú rovnakú slávu ako Triton alebo EPT, ale z jeho pohľadu sú tvrdšie, technickejšie a veľmi dôležité pre výkonnosť.

Používa športové prirovnanie ku Cristianovi Ronaldovi a Messimu. Ak by odišli hrať do slabšej ligy a prestali trénovať, stále by boli výnimoční, no ich výkon by po návrate medzi najlepších nemusel byť rovnaký. Pardo tvrdí, že poker funguje podobne. Live high rollery nie sú miestom, kde sa forma buduje od nuly. Sú miestom, kde sa má ukázať práca spravená doma pri počítači. Ak nedokážete byť najlepší v $250 online evente, nebudete ani pripravený podať najlepší výkon pred kamerami na $100K final table.
Technický hráč, ktorý sa naučil exploitovať
Sám Pardo tvrdí, že jeho hra bola od nástupu solverov vždy veľmi technická. Nebol hráčom, ktorý by sa spoliehal len na prirodzenú genialitu. Sám seba opisuje ako niekoho, kto mal veľa opakovania, veľa hodín pred solverom a dobrú vizuálnu pamäť. Stratégie, ktoré vidí, sa mu držia v hlave. Práve technický základ mu však podľa neho neskôr umožnil stať sa lepším exploiterom.
Ak chce hráč naozaj exploitovať, musí najskôr vedieť, čo je teória. Až potom vie rozpoznať, kde populácia nebluffuje, kde overfolduje, kde nikdy nenájde call alebo kde konkrétny súper jednoducho nemá dosť odvahy. Pardo už dnes nerobí bluff len preto, že „GTO hovorí, že táto kombinácia je perfektná“. Ak cíti, že súper foldne príliš veľa, bluffne všetko. Ak cíti, že súper nikdy nezahodí, má nulové bluffy.
Zároveň ale veľmi jasne varuje pred slepým kopírovaním solverových výstupov. Ak solver ukáže veľký overbet na flope, neznamená to, že ho hráč má automaticky používať v reálnej hre. Podľa Parda je dôležité vytvoriť si stratégiu, ktorej hráč rozumie a ktorú vie dobre exekuovať. Ak použije sizing 150 % potu len preto, že ho videl v solveri, ale netuší, ako naň populácia reaguje, môže si len skomplikovať turn a river.

Sebavedomie, ktoré začalo skôr než výsledky
Jedna z najvýraznejších častí podcastu prichádza pri téme sebadôvery. Pardo hovorí, že prakticky od momentu, keď odišiel do Anglicka, mal v hlave jasno: bude jedným z najlepších hráčov sveta. Vlastne sa za jedného z najlepších považoval už vtedy, keď výsledky a status ešte úplne nesedeli. Nešlo však o prázdne ego. Každé ráno si vedel položiť otázku: čo dnes robí najlepší hráč na svete? Odpoveď bola jednoduchá – päť hodín štúdia, desaťhodinová session, revízia rúk, ďalší deň znova.
Toto sebavedomie podľa neho fungovalo ako autosugescia. Najskôr tomu veril, potom sa podľa toho správal a časom sa realita začala približovať obrazu v hlave. Zároveň však priznáva, že medzi sebavedomím a aroganciou je tenká čiara. Najmä mladší hráči môžu pôsobiť odstrašujúco, ak sa prezentujú ako géniovia skôr, než majú výsledky alebo schopnosť počúvať.
Pardo je známy aj extrémne silnými foldmi. V rozhovore sa dostane na jeho fold ace-king do es aj legendárny fold kingov proti Jean Noelovi Thorelovi a Stephenovi Chidwickovi. Technicky sú to handy, ktoré väčšina hráčov nikdy nezahodí. Pardo však vysvetľuje, že pri takýchto rozhodnutiach silno dôveruje intuícii. Nie intuícii v zmysle náhodného pocitu, ale intuícii postavenej na tisícoch hodín hrania, štúdia, sledovania sizingov, timingov a atmosféry pri stole.
Pri kings hande hovorí, že spôsob, akým súper oznámil all-in, rýchlosť, tón a celý moment mu v hlave skladali príbeh, ktorý nedával zmysel pre slabšiu ruku. Priznáva, že v inej simulácii vesmíru môže byť úplne za blázna. Možno má súper king-x alebo ace-jack a on robí katastrofálny fold na Triton final table. Ale v tom konkrétnom momente mu všetko v tele hovorilo, že je pozadu. A presne tu sa ukazuje rozdiel medzi hráčom, ktorý sa bojí vyzerať zle, a hráčom, ktorý je ochotný urobiť rozhodnutie, za ktorým si v danej chvíli stojí.
Emócie, ego a snaha naháňať EV
Rozhovor sa dostane aj k dôležitej téme: profesionáli často tvrdia, že im ide len o EV+ rozhodnutie, no realita je komplikovanejšia. Ľudia chcú byť rešpektovaní, nechcú sa strápniť, nechcú vyzerať zle na streame, chcú byť vnímaní ako top hráči alebo chcú získať titul. Pardo hovorí, že všetci sme emocionálne bytosti oblečené do racionality.
Dôležité je, že sa nebojí spraviť veľký bluff alebo veľký fold na televíznom stole, aj keď to môže vyzerať zle. Ak si myslí, že konkrétna línia je správna, urobí ju. Potom možno nebude spať a bude o nej rozmýšľať celú noc, ale v momente exekúcie nechce, aby ho zastavil strach z verejného názoru. Toto je jeden z dôvodov, prečo jeho hra pôsobí tak silno. Nie je bez emócií, ale nenechá ich rozhodovať namiesto seba.
Triton: menej chýb, správni ľudia a jednoduchosť
Jedna z praktických častí podcastu rieši otázku, ako by sa nízko alebo mid-stakes online regular mohol za tri roky dostať na úroveň, kde bude +EV v Triton eventoch. Podľa neho je prvá vec obklopiť sa správnymi ľuďmi – coachmi, študijnými skupinami a hráčmi, ktorí sú lepší. Absorbovať obsah, pýtať sa, diskutovať a dostať sa do prostredia, kde je vyšší štandard normálny.
Druhá vec je zjednodušiť hru. Nevyhľadávať zbytočne spoty, v ktorých sa hráč stratí. Ak má check-raise a call podobné EV, ale check-raise vytvorí ťažké turn a river situácie, začínajúci hráč by mal často voliť jednoduchšiu cestu. Až keď nadobudne zručnosti, môže pridávať viac sizingov, viac agresívnych línií a komplexnejšie stratégie. Pardo to zhrnie jednoducho: v pokri netreba byť génius, treba robiť menej chýb než súper.

Pri otázke obetí je Pardo prekvapivo jednoznačný. Áno, opustil Malagu, rodinu a celoživotných priateľov, musel veľa cestovať, stráviť tisíce hodín online a vybudovať si život okolo pokru. Ale urobil by to znova. Poker mu podľa neho dal vysnívaný život, autonómiu, slobodu, komunitu podobne nastavených ľudí a možnosť rásť iba podľa vlastného úsilia. Hovorí dokonca, že keby zajtra zomrel, všetko je v poriadku, pretože prežil 31 neuveriteľných rokov.
Zdravie ako edge, ktorý prišiel neskôr
V závere Pardo dáva tri odporúčania a najdôležitejšie z nich nie je solver, ale zdravie. Hovorí, že keby mohol poradiť mladšiemu sebe, povedal by mu, aby dal zdravie na prvé miesto. Kvalitné jedlo, reálne potraviny, šport a silový tréning. Keď sa pozrie na staršie fotky zo živého pokru, vidí o niekoľko kíl ťažšiu verziu seba, s opuchnutou tvárou a životným štýlom, ktorý sa mu dnes nepáči. Keď začal zdravie prioritizovať nad pokrom, poker podľa neho išiel lepšie.
K tomu pridáva čítanie a prácu s vnútorným dialógom. Ekonomika, financie, psychológia, osobný rozvoj, výživa – všetko, čo pomáha k lepším myšlienkam a stabilnejšej energii. A napokon meditácia. Pred online sessions robí 10 minút meditácie už päť alebo šesť rokov, aby vstúpil do hry s čistou hlavou a vydržal osem až desať hodín koncentrácie. Pri hráčovi, ktorý tak silno verí v štúdium a objem, je zaujímavé, že na konci sa vracia k úplne základným veciam: telo, hlava, ľudia okolo vás a energia, ktorú si chránite.
Viac z GTO Lab Podcast
Dan Smith: Depresia, boj s vlastnou hlavou a hľadanie rovnováhy mimo pokru
Samuel Mullur: Z maminej pivnice až do tých najvyšších high stakes
Ben Tollerene: Príbeh online legendy a Triton šampióna, ktorý za úspech zaplatil vysokú cenu
Brian Rast: Poker, solvery, Bitcoin a život najuniverzálnejšieho hráča modernej éry
Kevin Rabichow: Prečo pokrový rast nezastavia zlé karty, ale zlé návyky
Kayhan Mokri: Ak všetci používajú rovnaké nástroje, edge treba hľadať inde
Seth Davies: Poker ťa naučí veľa, ale dospieť musíš aj mimo stola
Dan „Jungleman“ Cates: Prečo genialita bez smeru nestačí a hra ťa nakoniec dobehne
Stephen Chidwick: Prečo výsledky klamú a rozhodnutia sú dôležitejšie
Ike Haxton: Na presných sizingoch nezáleží, skutočný edge je v pokojnej hlave
Alex Kulev: Čo musíš zmeniť v myslení, aby si zvládol skok do high stakes
Leon Sturm: Ako rozmýšľať samostatne v high roller prostredí
Orpen Kisacikoglu: Solver dáva rýchlu odpoveď, ale berie proces myslenia
Alex Ponakovs: Prečo je samostatné myslenie dôležitejšie než slepé nasledovanie solverov
Nick Petrangelo: V $100k turnajoch už nie sú slabí hráči, o to viac treba stále pracovať
Daniel Negreanu: Byť dlhé roky na pokrovom vrchole je tvrdá drina, nie náhoda
Fedor Holz: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný
Zdroje – YouTube, Triton Poker, PokerNews, Flickr/PSlive