Las Vegas pred boomom a chalan, ktorý najskôr riešil autá
Matusow sa v úvode vracia do Las Vegas, ktoré malo od dnešného mesta veľmi ďaleko. Spomína, ako sa v roku 1978 presťahoval do oblasti, kde namiesto dnešných štvrtí, ciest a luxusných domov bola v podstate púšť. Cesty boli úzke, pumpy staré, letisko malo pár Cessien a mesto sa končilo oveľa skôr, než si dnešný návštevník dokáže predstaviť. Práve v tomto prostredí vyrastal hráč, ktorý sa neskôr stane jednou z najvýraznejších tvárí pokrového boomu.
Zaujímavé je, že jeho prvá veľká vášeň nebol poker, ale autá. Ako tínedžer mal 76 Chevy Nova, ktorú postupne vylepšoval z peňazí, ktoré si zarábal predajom sladkostí v škole. Matusow otvorene hovorí aj o tom, že ako dieťa nosil silné okuliare, mal problém so škúlením a často si prechádzal posmechom. Až neskôr, cez autá a partiu okolo nich, našiel v škole vlastnú identitu.
Od video pokru k hold’emu
Do gamblingu sa Matusow nedostal cez veľké turnaje - prvá závislosť prišla cez video poker. Spomína, ako s falošným ID začal hrávať automaty, vyhral menšie sumy, potom royal flush a postupne do strojov vkladal všetko, čo zarobil. Sám priznáva, že išlo o tvrdú závislosť a že v tom období dokázal siahať aj po peniazoch z maminej kabelky.
Zlom prišiel, keď ho pri automatoch oslovil Phil Sam s vetou, že ho naučí niečo, vďaka čomu už nikdy nebude musieť pracovať. Tak sa Matusow prvýkrát dostal k hold’emu. Kúpil si knihu Davida Sklanskeho, naučil sa základné pravidlá výberu rúk a veľmi rýchlo začal vnímať veci, ktoré podľa neho nešli naučiť z knihy. Hovorí o fotografickej pamäti na súperov, telloch, sizingoch a tendenciách, ktoré si dokázal ukladať v hlave. V prvých rokoch profesionálneho hrania mal podľa vlastných slov taký focus, že keď niekoho nevidel dva týždne, aj tak presne vedel, ako hrá.
Matusowove prvé profesionálne roky sa odohrávali v prostredí, ktoré dnešný hráč pozná skôr z kníh a starých dokumentov. V Binion’s Horseshoe hrával limit hold’em s Johnnym Mossom a ďalšími starými legendami. No-limit hold’em vtedy nebol bežnou dennou hrou, veľké no-limit stoly patrili len malej skupine hráčov a väčšina akcie sa odohrávala v limitných hrách alebo mixed games. Matusow opisuje, ako sa postupne posúval z 10/20 na 20/40, potom do väčších limitov v Los Angeles a neskôr až do hier na Mirage, kde sedeli mená ako Jennifer Harman či Doyle Brunson.
Práve tam si začal uvedomovať, že nie je len dobrý, ale patrí medzi najlepších. Keď s ním Huck Seed sedel pri stole krátko po tom, čo vyhral Main Event, a povedal mu, že „iba oni dvaja vedia, čo sa tu deje“, Matusowovi to otvorilo nový level sebavedomia. Vtedy si prvýkrát položil otázku, kam až to môže celé zájsť.
Scotty Nguyen a bracelet, ktorý vtedy ešte nič neznamenal
Jedna z najsilnejších častí rozhovoru sa točí okolo Scottyho Nguyena. Matusow spomína, ako v roku 1997 takmer vyhral Omaha 8 or Better bracelet, keď bol v heads-upe práve proti Scottymu. Mal obrovský chiplead, ale v tom čase podľa vlastných slov netušil, čo môže bracelet znamenať pre kariéru. Tvrdí, že keby vedel, akú hodnotu raz budú náramky mať, ten turnaj by nestratil. Vtedy však viac než titul riešil peniaze a deal.
O rok neskôr prichádza ešte väčší príbeh. Matusow hovorí, že mal sen, v ktorom Scotty Nguyen vyhral Main Event. Scotty však nemal backera na vstup do turnaja a Matusow mu pomáhal dostať sa do satelitov. Po viacerých pokusoch nakoniec Scotty vyhral posledný satelit večer pred Main Eventom, dostal sa do turnaja a potom naozaj vyhral celý WSOP Main Event 1998. Matusow mal na jeho vstupe podiel a z pôvodného $500 zásahu sa stal šesťciferný výsledok.
Najemotívnejšia časť rozhovoru patrí WSOP Main Eventu 2005. Matusow sa vracia k obdobiu po väzení, po práci s psychiatrom, po boji so závislosťami a po náročnej mentálnej príprave. Hovorí, že počas šiestich mesiacov vo väzení si opakoval, že po návrate zničí pokrový svet. Keď sa však dostal späť, začiatok nebol jednoduchý. V $25K WPT Championship rýchlo vyletel a cítil, že je mimo rytmu. Potom prišla chyba s vysadením liekov, depresívny pád a Main Event, do ktorého pôvodne ani nechcel nastúpiť.
Keď ho nakoniec presvedčili, aby hral, depresia podľa neho po pár hodinách zmizla a on sa dostal do režimu „jeden deň, jedna handa, jedna hodina“. Tento mentálny rámec ho doviedol až na finálový stôl. Tam prišla ikonická handa s kingmi proti esám Scotta Lazara. Matusow hovorí, že keď uvidel esá, zostal pokojný, pretože stále mal plán. Keď však trafil kinga na flope, prvýkrát reálne uveril, že Main Event vyhrá. Potom prišla štvrtá srdcová karta na riveri a brutálny obrat, ktorý ho vyradil.
Po Main Evente 2005 prišiel Tournament of Champions, freeroll s obrovskou prémiou a jedným z najlepších televíznych finálových stolov tej éry. Matusow otvorene hovorí, že mal v sebe motiváciu proti Steveovi Dannenmannovi a že bol v zóne. Finálový stôl opisuje ako extrémne dlhý a náročný, najmä trojicu s Philom Hellmuthom a Hoytom Corkinsom. S úsmevom dodáva, že Hoyt neskôr tvrdil, že Mike vyhral aj preto, lebo si každé tri hodiny vzal Ritalin, zatiaľ čo ostatní nič nemali.
Starý poker vs nový poker
Rozhovor sa viackrát vracia k rozdielu medzi starou a novou školou. Matusow nie je slepý voči solverom, no tvrdí, že bez prirodzeného talentu hráč narazí na strop. Podľa neho je najlepší no-limit hráč súčasnosti Jason Koon, pretože dokázal spojiť prirodzený cit pre hru s GTO štúdiom a zároveň vie, kedy je teória zbytočná.
Veľmi silná je jeho poznámka o main eventoch a menších turnajoch. Tvrdí, že do $1,000 WSOP eventu nemôžete prísť s čistým high-stakes GTO modelom a čakať, že všetko bude fungovať. Proti rekreačným hráčom, ktorí nerozmýšľajú rovnakými kategóriami, treba vedieť exploitovať, zjednodušiť a využiť ich chyby.
V závere rozhovoru Matusow hovorí o svojom dokumente, o vážnom zranení chrbtice a o tom, že nejde o klasické bolesti chrbta, ako si mnohí myslia. Opisuje poškodenie miechy, operácie, riziko ochrnutia a každodennú opatrnosť, s ktorou musí fungovať. Práve preto chcel dokumentom ukázať, čo všetko musí urobiť, aby vôbec mohol prísť na World Series of Poker. Pre divákov môže vyzerať ako hráč, ktorý si len sadne k stolu a začne rozprávať. V skutočnosti za tým stojí prísna príprava, režim, asistenti, jedlo, spánok, lieky a kontrola energie.
Matusow hovorí, že najlepšie fungoval, keď mal každý deň čo najviac rovnaký. Rovnaký spánok, rovnaké jedlo, rovnaký čas liekov, menej chaosu a viac kontroly. Práve v tom podľa neho spočíval rozdiel medzi zlými rokmi a lepším WSOP výkonom. Poker opisuje ako mentálnu hru, v ktorej nestačí byť technicky dobrý, ak hlava nie je na správnom mieste. Ak hráč príde do série negatívny, unavený, nahnevaný alebo presvedčený, že runuje zle už po týždni, sám si začne vytvárať porážku.
Viac z Table One Podcast
Justin Saliba: Presťahoval sa do Vegas, chcel vyhrať milióny a rýchlo zistil, že to nenávidí
John Bornstein: Undergroundové kluby, prepadnutia, totálny krach a pokrový zázrak
Nikki Limo: Od YouTube a stand-upu až po pokrový run za $130,000
Joe McKeehen: Prestal sa pozerať na svoje karty a vyhral Main Event WSOP
Andrew Moreno: Od $3 sitiek až k titulu high roller šampióna
Yukon Brad Booth: Návrat k High Stakes Pokru a najväčší bluff proti Philovi Iveyovi
Landon Tice: Keď talent predbehne zrelosť a poker ťa prinúti dospieť
Jeremy Ausmus: Od zaprášených hier v Colorade až na vrchol svetového pokru
Cary Katz: Prečo high stakes prostredie priťahuje extrémne analytické osobnosti
Zdroje – X, PokerNews, YouTube, Flickr, DaytonFlyers
