Príbeh Lottie Deno: Kráľovná kariet Divokého Západu

Od konventu k hazardu na riečnych parníkoch
 

Carlotta Thompkins (alebo Carlotta J. Thompkins) sa narodila 21. apríla 1844 vo Warsawe v Kentucky do bohatej rodiny. Jej otec, chovateľ dostihových koní a prominentný hráč, mal na ňu obrovský vplyv. Lottie s ním trávila prvé roky života cestovaním po herniach v New Orleans, Detroite i po Európe. Otec ju naučil tajomstvá vyhrávania v kartách a veriac, že prežitie vyžaduje viac než len byť južanskou kráskou, ju zasvätil do umenia hazardu na súši aj na riečnych parníkoch. Lottie však zároveň získala aj vzdelanie v episkopálnom konvente a bola zbehlá v spoločenskej etikete.

Život Lottie Deno sa dramaticky zmenil v roku 1861, keď bol jej otec, ktorý vstúpil do Konfederačnej armády, zabitý v boji. Matka ju poslala do Detroitu v nádeji, že sa vydá za zámožného muža, ale osud s ňou mal iné plány. Keď Lottie došli peniaze od rodiny, tak sa vrhla na hazard. Cestovala po riekach Ohio a Mississippi a zarábala si hazardom. Excelovala predovšetkým v hre faro, populárnej kartovej variante tej doby. Svojej rodine dokonca posielala peniaze, ale tajila ich pôvod. 

Kľúčovou postavou jej raného života bola Mary Poindexter, jej lojálna otrokyňa a pestúnka, ktorá bola vraj vysoká sedem stôp (približne 213 cm). Mary pôsobila ako impozantná ochrankyňa počas ich ciest, stála za Lottie pri hazardnom stole a sledovala podvodníkov. Raz dokonca hodila vojaka Únie, ktorý Lottie obvinil z podvádzania, cez palubu riečneho parníka. Inokedy sa vrhla na štrkáča, aby ochránila svoju paniu, za čo sama zaplatila kusnutím a amputáciou prsta.

Zrodenie legendy a jej prezývky Lotta Dinero
 

Približne v roku 1865 sa Lottie presunula do San Antonia v Texase. Tam začala pracovať ako krupiérka v University Clube, ktorý vlastnil Frank Thurmond, hazardér z Georgie, do ktorého sa zamilovala. Vďaka svojej elegancii, spôsobu obliekania a tomu, že pri jej stole bolo zakázané fajčiť, piť a nadávať, si vyslúžila prezývku „Anjel San Antonia“.

Jej najznámejší pseudonym však vznikol inde. Keď Frank Thurmond utiekol zo San Antonia (údajne po tom, čo zabil muža počas kartovej hry bojovým nožom, ktorý nosil ukrytý na chrbte), Lottie ho nasledovala. Spolu putovali cez herne juhozápadu, vrátane Fort Concho (kde ju prezývali „Mystic Maud“), Jacksboro a San Angelo, až sa v roku 1872 dostali do Fort Griffin.

Fort Griffin, prezývaný „The Toughest Town in Texas“ (Najdrsnejšie mesto v Texase), bola divoká pohraničná osada známa svojimi salónmi. Lottie tu pracovala v Bee Hive Saloon. Počas jednej noci, keď vyhrala každú ruku proti každému protivníkovi, opitý kovboj zvolal: „Zlato, s takými výhrami by si sa mala volať Lotta Dinero“ (Dinero – španielsky výraz pre veľa peňazí). Carlotta to prijala a po menšej úprave sa stala Lottie Deno. 

Tento pseudonym jej pomohol ukryť jej pravú identitu pred zbožnou rodinou v Kentucky, ktorej tvrdila, že sa vydala za bohatého chovateľa dobytka, aby vysvetlila peniaze, ktoré im posielala.

Chladnokrvná povaha
 

Lottie Deno bola očarujúca rusovláska s prenikavými hnedými očami, ktorá bola vždy bezchybne oblečená, pôsobiaca ako kultivovaná južanská kráska. Hoci mnohí bežní návštevníci salónov ju podozrievali z podvádzania, nikto ju pri tom nikdy neprichytil.

Vo Fort Griffin sa Lottie stretávala s mnohými legendami Divokého západu. Najčastejšie sa ale spomína jej stret s Docom Hollidayom. Hovorí sa, že ho porazila v niekoľkých hrách a je zaznamenané, že v jeden večer od neho vyhrala viac ako 3 000 dolárov.

Jeden z najdramatickejších príbehov Lottie z Fort Griffin sa týka jej konfliktu s Big Nose Kate Elder, partnerkou Doca Hollidaya. Hoci presné detaily sú zahalené folklórom a niektoré citáty sa javia ako pritiahnuté za vlasy, hovorí sa, že Big Nose Kate obvinila Lottie, že sa snaží ukradnúť Doca pre seba. Incident údajne vyústil v to, že obe ženy vytiahli zbrane a Doc Holiday musel medzi ne skočiť, aby zabránil streľbe.

Lottie pritom bola známa svoju oceľovo chladnou povahou. Skvele to dokumentuje príbeh , ktorý sa stal počas hry faro v Bee Hive Saloon, kde vypukla pri susednom stole prestrelka medzi dvoma hazardérmi, známymi ako „Monte Bill“ a „Smokey Joe“. Obaja zostali mŕtvi, ale zatiaľ čo všetci ostatní utiekli, ryšavá Lottie ostala na mieste a pokojne si prepočítavala žetóny. Šerifovi, ktorý sa čudoval, prečo neutiekla, údajne odpovedala: „Vy ste nikdy nebol zúfalá žena“. Tým pravým dôvodom mohla byť skutočnosť, že medzitým zmizli peniaze zo stola a povrávalo sa, že skončili v jej kabelke.

Z hazardnej kráľovnej váženou dámou
 

Po rokoch putovania a hazardu, Lottie a Frank Thurmond opustili Texas a v roku 1877 sa presťahovali do Nového Mexika. Usadili sa najskôr v Kingstone, kde v hoteli Victorio prevádzkovali malú herňu. Neskôr sa presťahovali do Silver City, kde sa v roku 1880 zosobášili, ale tiež tu následne zažili zlomový bod svojho života. Frank v sebaobrane tasil svoj nôž a už druhýkrát usmrtil človeka. Po tejto udalosti sa rozhodli skoncovať s hazardom. Nový domov našli v Demingu v Novom Mexiku, kam sa presťahovali v roku 1882 a tu sa z nich stali vážení členovia komunity.

Frank Thurmond investoval do baníctva a neskôr sa vypracoval na viceprezidenta Deming National Bank. Lottie sa už pod menom Charlotte Thurmond aktívne zapájala do spoločenského života. Pomáhala založiť Episkopálny kostol svätého Lukáša a stala sa viceprezidentkou jeho spolku. Hoci prestala s hraním kariet, legenda hovorí, že pôvodná stavba kostola bola financovaná čiastkou 40.000 dolárov, ktoré Lottie vyhrala v kartovej hre.

Charlotte sa v novinách objavovala už len vďaka spoločenským aktivitám a získala si úctu okolia. V Demingu sa zmenila na pilier komunity, organizovala charitatívne akcie a vyslúžila si svoju poslednú prezývku „Teta Lottie“. Charlotte J. Thompkins Thurmond zomrela v Demingu 9. februára 1934. Dožila sa úctyhodného veku 89 rokov a bola pochovaná vedľa svojho manžela Franka Thurmonda, ktorý zomrel v roku 1908.

Príbeh Lottie Deno je ako minca, ktorá má dve dokonale odlišné, no rovnako cenné strany. Na jednej strane je žiarivá zlatá minca reprezentujúca jej reputáciu pokrovej kráľovnej a neohrozenej hazardérky Divokého západu, kde riskovala všetko pre dinero. Na druhej strane je nádherná strieborná minca, ktorá symbolizuje jej neskorší život v Demingu, kde ako vážená "Charlotte Thurmond" investovala svoje skúsenosti a čas do komunity a Episkopálnej cirkvi, čím dokázala, že aj tí najdivokejší hráči dokážu nájsť cestu k úcte a pokoju. Obe strany tvorili celú a fascinujúcu osobnosť.

Čítajte tiež

Príbeh Kitty Leroy: Pištolníčka a hazardérka, ktorú zastrelil vlastný manžel

Príbeh Poker Alice: Zbožná rebelka, ktorá si podmanila Divoký západ

Zdroje: Wikipedia, Legends of America, kniha Doc Holliday (autor John Mayers), Medium, New Mexico Historic Women, Texas State Historical Association