João „Naza“ Vieira v GTO Lab: Solver nestačí. Skutočný edge sa často skrýva v ľuďoch

Article cover

João Vieira je dlhoročnou súčasťou svetovej high stakes scény, no jeho cesta k vrcholu nezačala pri solveroch. Od šestnástich do približne dvadsiatich dvoch rokov hrával basketbal na vysokej úrovni a popri športe postupne objavoval poker. Štúdium businessu nakoniec nedokončil a po ukončení basketbalovej kariéry sa naplno presunul ku kartám.

Dnes patrí medzi hráčov, ktorí kombinujú silný technický základ s výrazným dôrazom na psychológiu, emocionálnu inteligenciu a live ready. Vieira pritom odmieta predstavu, že špičkový high roller hráč musí byť dokonale optimalizovaný robot. Poker je podľa neho stále hra ľudí a práve tam vzniká časť edge, ktorú solver nikdy úplne nezachytí.

„Good for poker“ nie je taká jednoduchá otázka

Jedna z prvých tém rozhovoru sa týka Martina Kabrhela a Williama Kassoufa a ich výrazného správania pri stole. Vieira upozorňuje, že otázka, či je niekto „dobrý pre poker“, nemá jednu univerzálnu odpoveď. To, čo funguje pre televíziu a sociálne média, nemusí byť dobré pre hráčov sediacich pri rovnakom stole.

Výrazná osobnosť, speech play a konflikty vytvárajú obsah a priťahujú nepokrové publikum. Ak je však základom stratégie zámerné znepríjemňovanie hry ostatným, Vieira už vidí problém. Rekreační hráči podľa neho platia rovnaký buy-in a ich skúsenosť pri stole je jednou z vecí, na ktorých celý pokrový ekosystém stojí.

Emočná inteligencia môže byť väčší edge než solver

Juan Pardo označil Vieiru za hráča s mimoriadne silným EQ a práve táto schopnosť sa v jeho prístupe k live pokru objavuje opakovane. Vieira sa pri súperovi nesnaží vnímať iba jeho technickú úroveň. Zaujíma ho, kto ten človek je, čo považuje za dôležité, ako premýšľa a čo ovplyvňuje jeho rozhodnutia.

Podľa Vieiru sa totiž preferencie človeka nevyhnutne dostávajú aj do pokrovej stratégie. Niekto má prirodzený odpor k veľkým bluffom, ďalší rád ukazuje, že je schopný urobiť neštandardný play. Čím lepšie hráča pozná, tým jednoduchšie dokáže niektoré jeho rozhodnutia interpretovať. Vieira preto počúva aj rozhovory, ktoré s pokrom na prvý pohľad vôbec nesúvisia. Informácia o tom, ako človek premýšľa o riziku, reputácii či vlastnom úspechu, sa môže neskôr premietnuť do rozhodnutia počas hry.

High stakes hráči nie sú roboti. Len hrajú o milióny

Veľká časť pokrového publika pozná high roller hráčov najmä zo streamovaných finálových stolov. Vieira tvrdí, že práve preto vzniká skreslený obraz celej scény. Hráč, ktorý sedí bez výrazu za stolom počas $100K final table, môže mimo kamier patriť medzi najzábavnejších ľudí v miestnosti.

Na vedľajších stoloch je podľa neho atmosféra často veľmi uvoľnená. Hráči sa rozprávajú, robia si zo seba srandu a napriek vysokej úrovni hry ide o sociálne prostredie. Situácia sa prirodzene mení, keď ostane posledných niekoľko hráčov a medzi jednotlivými miestami sú rozdiely v stovkách tisíc alebo miliónoch dolárov. Podľa Vieiru je nespravodlivé hovoriť o celej high roller generácii ako o solverových robotoch. Za množstvom tichých tvárí sa skrývajú úplne odlišné osobnosti, ktoré divák počas niekoľkých hodín streamu jednoducho nemá šancu spoznať.

Na vrchol nestačí dobrá študijná skupina

Moderátor Jaffe hovorí opakovane o tom, že pre úspešné napredovanie vopred, je  najdôležitejší môže byť sociálny okruh podobne zmýšľajúcich a kvalitných hráčov. Vieira súhlasí s tým, že kvalitní pokroví priatelia a študijní partneri dokážu vývoj dramaticky zrýchliť, no pred nich stále stavia talent a pracovnú morálku. To ale nemusí znamenať pätnásť hodín denne v GTO Wizard. Niekto sa učí cez intenzívne štúdium, ďalší cez obrovské volume a iný dokáže informácie veľmi rýchlo absorbovať z rozhovorov s kvalitnými hráčmi.

Vieira sám získal výrazný náskok v mental game veľmi skoro. Keď mal bankroll približne $5,000, investoval asi $2,900 do coachingu s Jaredom Tendlerom. Jeho sestra ho predtým upozornila, že reakcie na pokrové swings začínajú byť problémom, a Vieira si uvedomil, že ak chce hru brať profesionálne, musí dostať vlastné emócie pod kontrolu.

Po niekoľkých sessions zistil, že oproti veľkej časti fieldu získava edge jednoducho tým, že dokáže lepšie pracovať s tiltmi. Tendler ho však podľa jeho slov nenaučil iba zvládať emócie. Naučil ho najmä „ako sa učiť“, čo Vieira neskôr využil pri hre.  Práve schopnosť učiť sa a správne vážiť informácie považuje za jeden zo znakov elitného hráča.

Poker je hra s nulovým súčtom. Život taký nemá byť

Najzaujímavejšia časť rozhovoru prichádza vo chvíli, keď Jaffe otvorí otázku, či roky strávené v hre s nulovým súčtom prostredí nemôžu pokaziť spôsob, akým profesionálni hráči rozmýšľajú mimo pokrového stola. V každom pote totiž platí jednoduchá matematika – peniaze, ktoré jeden vyhrá, musí niekto iný prehrať. Vieira však tvrdí, že u mnohých najlepších hráčov vidí presný opak.

Na high stakes scéne podľa neho stretáva veľa ľudí, ktorí podporujú svoje komunity, pomáhajú ostatným a poker nevnímajú iba ako spôsob maximalizácie osobného bohatstva. Ak by poker zajtra zmizol, Vieira by sa sám chcel venovať projektu pre komunitu, z ktorej pochádza.

Jeho pohľad na kariéru pritom nie je romantický. Poker ho prinútil približne desať rokov žiť mimo Portugalska a pre online hru sa presúval medzi Českom, Holandskom, Veľkou Britániou a ďalšími krajinami. Najväčšou obeťou podľa neho neboli hodiny strávené štúdiom – učenie ho baví. Boli to narodeniny, večery s kamarátmi a roky života rodiny, pri ktorých jednoducho nebol.

Najsilnejším obrazom je spomienka na malú neter, ktorá nakreslila svoju rodinu. „Uncle João“ bol na obrázku v lietadle. Vieira preto opakovane používa zvláštne znejúcu radu: „Mysli na smrť.“ Nemyslí tým nič morbídne. Ide o pripomenutie, že čas je jediný zdroj, ktorý sa nedá získať späť. Človek môže chcieť byť najlepším hráčom sveta, ale mal by zároveň vedieť, prečo tento cieľ stojí za obety, ktoré kvôli nemu robí.

 

Viac z GTO Lab Podcast

 

Daniel Dvoress: Prečo nestačí poznať správnu stratégiu – musíte ju vedieť aj vykonať

Nate Silver: Prečo je poker kontrolovaná závislosť a intuícia môže byť silnejšia než solver

Artur Martirosyan: WSOP ako dovolenka a tichá cesta jedného z najlepších hráčov sveta

David Yan: Prečo empatia a spánok môžu priniesť väčšiu edge než solver

Juan Pardo: GTO bez ega a cesta hráča, ktorý sa rozhodol byť najlepší

Dan Smith: Depresia, boj s vlastnou hlavou a hľadanie rovnováhy mimo pokru

Samuel Mullur: Z maminej pivnice až do tých najvyšších high stakes

Ben Tollerene: Príbeh online legendy a Triton šampióna, ktorý za úspech zaplatil vysokú cenu

Brian Rast: Poker, solvery, Bitcoin a život najuniverzálnejšieho hráča modernej éry

Kevin Rabichow: Prečo pokrový rast nezastavia zlé karty, ale zlé návyky

Kayhan Mokri: Ak všetci používajú rovnaké nástroje, edge treba hľadať inde

Seth Davies: Poker ťa naučí veľa, ale dospieť musíš aj mimo stola

Dan „Jungleman“ Cates: Prečo genialita bez smeru nestačí a hra ťa nakoniec dobehne

Stephen Chidwick: Prečo výsledky klamú a rozhodnutia sú dôležitejšie

Ike Haxton: Na presných sizingoch nezáleží, skutočný edge je v pokojnej hlave

Alex Kulev: Čo musíš zmeniť v myslení, aby si zvládol skok do high stakes

Leon Sturm: Ako rozmýšľať samostatne v high roller prostredí

Orpen Kisacikoglu: Solver dáva rýchlu odpoveď, ale berie proces myslenia

Alex Ponakovs: Prečo je samostatné myslenie dôležitejšie než slepé nasledovanie solverov

Nick Petrangelo: V $100k turnajoch už nie sú slabí hráči, o to viac treba stále pracovať

Daniel Negreanu: Byť dlhé roky na pokrovom vrchole je tvrdá drina, nie náhoda

Fedor Holz: Kedysi som chcel výhry, tituly a peniaze. Dnes chcem byť šťastný

 

Zdroje: YouTube, Triton SHRS, WSOP, PokerNews