Greg „FBT“ Mueller už nepotrebuje pokrom nikomu nič dokazovať. Bývalý profesionálny hokejista sa vypracoval od low stakes limit cash games až k WSOP titulom a patrí ku generácii, ktorá si vybudovala edge dávno pred solvermi, GTO wizardmi a osemhodinovými študijnými session. Lenže úspech má aj druhú stranu. Po rokoch na scéne Mueller postupne strácal chuť na grind, v pokri trávil čoraz menej času a ešte tesne pred Main Eventom dostal od najbližšieho kamaráta nepríjemnú, ale presnú spätnú väzbu: nevyzerá ako človek, ktorý chce bojovať. O pár dní neskôr bolo všetko inak. Mueller prešiel obrovským fieldom a prebojoval sa až na final table WSOP Main Eventu.
Mueller priznáva, že problém nebol v tom, že by Main Event nechcel hrať. Hrá ho pravidelne. Postupne však stratil niečo, čo bolo kedysi úplnou samozrejmosťou – chuť sedieť pri stole a bojovať o každý pot. Poker už nebol stredobodom jeho života a pri niektorých turnajoch sa pristihol, že iba mechanicky prechádza ďalším dňom.
Main Event je podľa Muellera zvláštny práve tým, že ho každý hráč začína s predstavou víťazstva, no zároveň prakticky počíta s tým, že skôr či neskôr vypadne. Final table je pri obrovskom fielde tak vzdialený, že pôsobí skoro nereálne. Až kým sa počet hráčov nezačne meniť zo stoviek na desiatky.
Po prvom dni mal Mueller približne 100-tisíc pri štartovom stacku 60-tisíc, po ďalšom dni okolo 175-tisíc. Žiadna drvivá dominancia, skôr poctivý postup turnajom. Keď však zostalo 21 hráčov, situácia sa začala meniť. Mueller bol devätnásty na chipoch a svoj približne dvadsaťblindový stack vnímal ako short stack, no ľudia okolo neho mu opakovane pripomínali, že dvadsať blindov medzi poslednými 21 hráčmi Main Eventu je úplne iný svet než dvadsať blindov v bežnom turnaji. A zrazu ich nebolo 21, ale 12. Potom deväť.
Recept na Main Event? Hrať dobre, mať šťastie a nebyť smoliar
Mueller sa nijako nesnaží predstierať, že deep run bol iba výsledkom skúseností. Do ôsmeho dňa bol podľa vlastných slov all-in o turnajový život jiba ediný raz – s kingami proti ace-queen. Potom však prišiel deň, keď sa stacky zmenšili, preflop rozhodnutia získali oveľa väčšiu váhu a on sa dostal do niekoľkých spotov, ktoré jednoducho museli dopadnúť správnym smerom.
Bol na dobrej strane coolerov a vyhral dôležité flipy. Práve pri Main Evente podľa neho nestačí iba hrať dobre. „Musíte hrať naozaj dobre, musíte mať šťastie a nemôžete mať smolu.“ Jediná karta totiž môže vymazať osem dní bezchybnej práce bez ohľadu na to, ako dobre ste celý turnaj zvládali.
Dva náramky za týždeň. A predsa je tento run vyššie
Mueller pritom dobre vie, ako chutí absolútny heater. V roku 2007 skončil druhý vo WSOP evente a získal približne $350,000. Jeho otec nechápal, prečo nie je nadšený z obrovskej výhry, Mueller však v tej chvíli videl iba jediné – skončil druhý a bracelet mu opäť unikol.
O dva roky neskôr už nebolo o čom diskutovať. Mueller konečne získal prvý WSOP bracelet a krátko nato pridal druhý. Dva tituly počas jedného týždňa vytvorili jeden z tých vzácnych pokrových momentov, keď hráčovi vychádza prakticky všetko a sebavedomie rastie s každou ďalšou handou.
Napriek tomu dnes hovorí, že postup medzi poslednú deviatku Main Eventu vníma ešte intenzívnejšie. Dva náramky v jednom týždni zostávajú jedným z vrcholov jeho kariéry, ale dostať sa cez tisíce hráčov až k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o Main Event šampiónovi, má podľa neho úplne inú váhu.
„Niekedy mám pocit, že sedím pri stole s ôsmimi robotmi“
Mueller je zároveň produktom úplne inej pokrovej éry. Keď začínal, neexistovali dnešné študijné nástroje a výhodu bolo potrebné získavať hodinami priamo pri stole. Jeho hra bola postavená na readoch, image, sizovaní a schopnosti pochopiť, čo si o ňom súper myslí – a potom túto predstavu obrátiť proti nemu.
Moderný poker však funguje inak. Mueller pozná hráčov, ktorí študujú osem hodín denne, pracujú so solvermi a dokážu prísť na svoj prvý veľký live turnaj technicky pripravení lepšie než veterán s tisíckami hodín pri stole. „Niekedy mám pocit, že sedím pri stole s ôsmimi robotmi,“ opisuje dnešnú realitu.
Mueller otvorene hovorí aj o období, keď sa mu poker rozpadal pred očami. Približne pred tromi rokmi strávil leto vo Vegas a nedokázal vyhrať prakticky v ničom. Turnaje nefungovali. Cash game nefungovala. Mixed games nefungovali. Skúsil inú formu gamblingu a výsledok bol rovnaký. Postupne si bral dni voľna, sedel pri bazéne a začal si klásť otázku, ktorú si žiadny profesionál nechce položiť: neprešla hra jednoducho okolo mňa?
Adam Friedman mu vtedy pripomenul brutálnu realitu variancie. Dva mesiace intenzívneho WSOP leta môžu subjektívne pôsobiť ako rok prehrávania, no v pokri stále nemusia znamenať nič výnimočné. Downswing môže pokojne pokračovať ďalšie leto. A možno aj ďalšie. Mueller z toho vyvodil jednu z najdôležitejších lekcií svojej kariéry. Ak hráč dokáže hrať v rámci bankrollu a jeho jediným zdrojom životnej validácie nie je poker, zlé obdobia sa zvládajú podstatne jednoduchšie.
Pokrový život dnes vyzerá úplne inak
Počas väčšiny roka už Mueller poker prakticky nehrá. Pokojne desať a pol mesiaca neotvorí nezahrá ani jedinú handu a namiesto toho hrá golf a hokej, cvičí, chodí na športové podujatia a trávi čas s rodinou a priateľmi. Do Vegas sa vracia najmä na WSOP alebo na niekoľko eventov, ktoré ho stále bavia svojou atmosférou.
Práve tento životný balans je zároveň dôvodom, prečo preňho začal byť dlhý vegasový grind taký náročný. Keď doma nemá budík, môže ísť na obed hrať golf, večer na hokej a ďalší deň si program nastaviť úplne inak, šesť týždňov v kasíne bez poriadneho spánku začne pôsobiť ešte intenzívnejšie.
Najväčší paradox celého rozhovoru je preto jasný. Mueller prišiel na WSOP ako človek, ktorý si nebol istý, koľko ďalších rokov ešte chce tráviť grindovaním pokru. Main Event ho však prinútil prepnúť späť do režimu profesionálneho športovca. Po postupe na final table odletel domov, začal pravidelne trénovať, upravil stravu a sústredil sa na kvalitný spánok. Hokejová minulosť mu podľa vlastných slov stále umožňuje v správnom momente „prepnúť vypínač“ a niekoľko týždňov ísť naplno.
Hráč, ktorý krátko pred Main Eventom strácal chuť súťažiť, zrazu opäť rozmýšľa o pokri ako o zápase, ktorý chce vyhrať. Po desaťročiach na scéne totiž Greg Mueller znovu našiel niečo, čo sa nedá zapísať do Hendon Mobu – dôvod, prečo mu ešte stále záleží na ďalšej hande.
Viac z Face the Ace
Chino Rheem: Závislosť, dlhy, otcovstvo a život, v ktorom bolo všetko v hre
Lucas Jumalon: Zvažoval bežnú prácu, potom vyhral 10 miliónov dolárov
Josh Arieh: Gambling, sláva, vnútorný chaos a návrat, ktorý prišiel až po životnej zmene
Zdroje – YouTube, Poker.org, WSOP, SoMuchPoker, Instagram
