Kenny Hallaert v Table One Podcast: Main Event špecialista, ktorý vie, kedy zahodiť GTO do koša

Article cover

Kenny Hallaert je meno, ktoré má pri WSOP Main Evente špeciálnu váhu. Nie preto, že by raz prežil veľký turnajový heater a navždy z neho žil, ale preto, že sa do najhlbších fáz najväčšieho turnaja sveta dostával opakovane. Hallaert sa v tomto rozhovore nehrá na neomylného génia ani na hráča, ktorý všetko vyhral len vďaka čistej stratégii. Otvorene priznáva run good, hovorí o vlastnej lenivosti pri štúdiu a zároveň veľmi presne vysvetľuje, prečo je skúsenosť v live pokri stále extrémne dôležitá.

Strategické hry a prvý kontakt s pokrom

Hallaert vyrastal v Belgicku ako jedináčik a už od mladosti ho priťahovali strategické hry. Jeho mama pracovala ako barmanka a on veľa času trávil v prostredí, kde ľudia prirodzene hrávali karty, rozprávali sa a súťažili. Nešlo ešte o pokrovú školu v pravom slova zmysle, ale o prostredie, kde sa človek učí sledovať ľudí, dynamiku a malé rozhodnutia. Sám hovorí, že bol vždy súťaživý typ a matematika mu išla prirodzene dobre, čo mu neskôr pomohlo pri pokrovom raste. Škola ho však nikdy úplne nepohltila, pretože dobré známky vedel dosiahnuť aj bez veľkej námahy.

Po strednej škole sa vydal technickým smerom a študoval elektrotechniku. Vyššie štúdium však po dvoch rokoch nechal, pretože zrazu zistil, že bez učenia to už nepôjde tak ľahko ako predtým. Následne pracoval približne sedem až osem rokov ako elektrikár, čo jeho pokrovej ceste dodalo jednu dôležitú vec: stabilitu. Keď v roku 2004 narazil na online banner „play poker here“, klikol, prečítal si pravidlá a začal freerollmi, micro stakes a cash game.

Hallaertova pokerová cesta nebola typickým príbehom mladého hráča, ktorý po prvom úspechu okamžite všetko opustí a ide „pro“. Práve naopak. Mal prácu, hypotéku a zázemie, ktoré mu umožňovalo hrať bez tlaku na okamžitý výber peňazí. V podcaste vysvetľuje, že pokrový bankroll nechával rásť a na účty za bežný život používal plat z práce. Mentálne mu to dávalo veľkú výhodu, pretože aj keby sa pokrovo niečo pokazilo, stále mal stabilný príjem a plán B.

Dôležitý zlom prišiel po futbalovom zranení, keď si pretrhol väzy. Nemohol pracovať, nemohol hrať futbal, no mohol sedieť s vyloženou nohou a hrať poker. Dva mesiace intenzívneho online objemu mu podľa jeho slov výrazne pomohli v raste. Online poker bol vtedy úplne iný svet, stoly boli výrazne viac soft, full ring dominoval a hráč s disciplínou, matematikou a základným porozumením hre mal obrovský edge.

Z práce v kasíne k Namur Poker Classics

Zaujímavé je, že Hallaert sa do pokrového priemyslu nedostal len cez výsledky. Do kasína v Namure chodil ako hráč a často so sebou privádzal ľudí z Holandska či flámskej časti Belgicka. Casino si všimlo, že má kontakt na komunitu, pozná hráčov a dokáže osloviť trh mimo francúzsky hovoriaceho prostredia. V roku 2007 dostal ponuku pracovať pre poker room a v roku 2008 nastúpil do kasína. Pre jeho okolie to nebolo úplne jednoduché rozhodnutie – v malej belgickej komunite sa práca v kasíne stále spájala s predsudkami a podozreniami.

Pôvodne šlo najmä o marketingovú rolu, no Hallaert sa rýchlo dostal k organizovaniu turnajov. Všimol si, že cash game room síce funguje, ale turnaje by mohli priniesť viac hráčov, médií, akcie a celkového pohybu. Navrhol robiť viac festivalov a jeho šéf mu prakticky okamžite odpovedal: dobre, na Veľkú noc priprav turnaj. Tak vznikol začiatok jeho turnajovej kariéry. V roku 2009 rozbehol Namur Poker Classics s tisíceurovým Main Eventom, side eventmi, satelitmi a PLO turnajmi. Pre hráča, ktorý zároveň vždy rád organizoval komunitné akcie, športové turnaje a lokálne eventy, to bola prirodzená kombinácia pokru a produkcie.

Aj to je dôvod, prečo Hallaert poker nevníma iba zo svojho sedadla pri stole. Ako turnajový riaditeľ a floor roky počúval, čo hráči riešia, na čo sa sťažujú a aké detaily im zlepšujú alebo kazia zážitok z eventu. To sa neskôr premietlo do jeho pohľadu na štruktúry, rozpisy, late registration, re-entry formáty aj bezpečnosť live pokru. Hovorí, že práve hranie mu pomohlo lepšie organizovať turnaje, pretože pri stole človek veľmi rýchlo pochopí, čo hráči naozaj chcú.

Postupne pracoval aj na väčších európskych sériách, vrátane Belgian Poker Tour, French Poker Series a EPT eventov, kde pôsobil ako floor. Pri EPT však cítil aj hráčske lákadlo. Niektoré eventy nechcel len organizovať, ale aj hrať. Časom si preto musel vybrať, kedy bude na evente pracovať a kedy do neho nastúpi ako hráč. Práve táto dvojitá kariéra mu dala unikátny pohľad na pokrový svet. Rozumel prevádzke, pravidlám, logistike aj hráčskemu tlaku, čo sa v jeho ďalšej kariére ukázalo ako veľká výhoda.

Prvý WSOP sen v Riu

Prvýkrát sa na WSOP dostal v roku 2008, keď krátko pred nástupom do práce v kasíne vyhral satelit na balík do Las Vegas. Package obsahoval buy-in do Main Eventu, letenky, ubytovanie aj vreckové a pre Hallaerta to bol splnený sen. Ako hráč, ktorý vyrastal na ESPN epizódach WSOP, High Stakes Poker a menách ako Doyle Brunson, Phil Hellmuth, Erik Seidel či Daniel Negreanu, zrazu stál v Riu medzi ľuďmi, ktorých dovtedy sledoval iba na obrazovke. Výsledkovo prvá cesta nepriniesla veľký run, ale emocionálne ho úplne utvrdila v tom, že sa chce vracať.

Od roku 2008 WSOP prakticky nevynechal. Ak by si mal vybrať len jeden turnaj ročne, bez váhania by to bol Main Event. Pre Hallaerta nejde iba o najväčší buy-in, prestíž alebo históriu. Ide o unikátnu kombináciu freezeoutu, obrovskej štruktúry, veľkého poľa, mediálneho tlaku a pocitu, že každý hráč má pred sebou jeden z najčistejších turnajových testov v pokri. Práve v tomto turnaji sa neskôr začal jeho takmer neuveriteľný vzorec opakovaných deep runov.

Colossus ako prvý veľký WSOP final table

V roku 2015 prišiel veľký míľnik v evente Colossus. Išlo o prvý bracelet event na WSOP s buy-inom pod 1.000 dolárov a záujem bol obrovský – približne 21-tisíc entries. Samotná logistika turnaja bola extrémna, vrátane gigantickej bubliny, ktorá podľa Hallaerta mohla znamenať tisíce hráčov naraz. V takomto poli sa prebojoval až na finálový stôl a skončil šiesty. Bol to jeho prvý WSOP final table a zároveň výsledok v jednom z najväčších turnajov svojej doby.

Tento run posunul jeho osobnú latku. Najprv chcel WSOP zažiť, potom cashnúť, potom cashnúť Main Event a potom spraviť finálový stôl. Colossus mu túto métu splnil vo veľkom štýle. V rozhovore však prirodzene cítiť, že ďalší cieľ už bol ešte väčší: bracelet alebo finálový stôl Main Eventu. A práve o rok neskôr sa jeho meno definitívne spojilo s najväčším turnajom sveta.

Main Event 2016 a November Nine

Hallaert v podcaste s úsmevom vysvetľuje, že tajomstvo finálového stola Main Eventu je jednoduché: deväť dní treba runovať dobre. Samozrejme tým neznižuje vlastné rozhodnutia, ale realisticky priznáva, že bez šťastia sa v takomto turnaji nedá prežiť. V roku 2015 skončil v Main Evente 123. a vyradil ho neskorší víťaz Joe McKeehen. Vtedy si myslel, že možno zažil svoju jednu životnú príležitosť. Lenže rok 2016 mu ukázal, že príbeh sa ešte len začína.

Do Main Eventu 2016 vstúpil výborne. Rýchlo nazbieral veľký stack, prežil náročné dni, v jednom momente bol chip leader a keď prvýkrát padol na približne 20 blindov, dokázal sa znova odraziť. Kings podržali proti nižšiemu páru a o pár hodín už bol opäť medzi top stackmi. Keď sa dostal na finálový stôl, stále platil formát November Nine. Turnaj sa prerušil v júli a pokračoval až koncom októbra, čo z finálového stola robilo úplne nový event s rovnakými stackmi, ale inou dynamikou.

Prestávku využil na prípravu a coaching od Fedora Holza a jeho okolia. Do finále nastupoval s cieľom dostať sa aspoň do top štyri, no skončil šiesty za viac než 1,4 milióna dolárov. S odstupom to označuje za úžasný výsledok, ale priznáva aj sklamanie, pretože z Main Event final table nikto neodchádza spokojný, pokiaľ ho celý nevyhrá.

Keď day five prestane byť šok

Najväčší rozdiel medzi Hallaertom a bežným Main Event hráčom je skúsenosť s hlbokými fázami turnaja. V roku 2015 sa dostal do 6.dňa, v roku 2016 do 8.dňa a v roku 2017 opäť do 6.dňa. Sám hovorí, že v približne dvadsiatich hracích dňoch Main Eventu bol v tom období vyradený iba dvakrát, čo je štatisticky takmer absurdné. Priznáva, že runoval výborne: nenarážal do setov, jeho value handy často dominovali horšie handy súperov a veľké konfrontácie sa mu skladali správnym smerom. Zároveň však zdôrazňuje, že skúsenosť má hodnotu. Keď sa hráč prvýkrát dostane do 5.dňa, všetko je nové. Peniaze sú reálne, médiá pribúdajú, každý pot je ťažší a veľa ľudí začína hrať inak.

Najpraktickejšia časť epizódy prichádza pri otázke, ako vlastne hrať WSOP Main Event. Hallaert ho opisuje ako unikátny freezeout s približne 10-tisíc hráčmi, dvojhodinovými levelmi a 300 blindmi na štarte. Day one je podľa neho najmä o trpezlivosti. Môžete hrať veľa flopov, ale hlavne treba zbierať ready, sledovať súperov a čakať na miesta, kde vám ľudia jednoducho darujú žetóny. V tak pomalej štruktúre netreba zbytočne panikáriť.

Day two je už viac o grinde a budovaní stacku, no najväčší exploit prichádza podľa neho na konci day three pred peniazmi. Vtedy treba presne vedieť, kto pri stole chce iba mincash a kto hrá na titul. Proti hráčom, ktorí sa boja vypadnúť pred peniazmi, sa dá vyvíjať veľký tlak. Hallaert hovorí veľmi priamo: ak viete, že súper chce prežiť, môžete ho dostať do spotu, kde na riveri zahodí takmer všetko, čo nie je absolútne silné.

Najpamätnejšia veta prichádza pri GTO. Hallaert tvrdí, že keď ide do Main Eventu, prvá vec, ktorú hodí do koša, je teória. Nie preto, že by moderný poker neuznával, ale preto, že Main Event nie je high roller proti solverom. Ľudia tam často nebluffujú river tak, ako by mali. Jeho zjednodušená rada znie brutálne, ale presne: ak dostanete check-raise na riveri, pozrite sa na ruku. Máte nuts? Call. Nemáte nuts? Fold. V najväčšom turnaji sveta môže byť niekedy práve toto najziskovejšia disciplína.

PokerStars, technológia a budúcnosť live pokru

V závere rozhovoru sa Hallaert venuje aj svojej aktuálnej práci. Pôsobí ako live events advisor pre PokerStars a pomáha pri plánovaní festivalov, štruktúr, schedule, nových konceptov, analýz a hráčskej spätnej väzby. Jeho úloha je prirodzeným pokračovaním kariéry, v ktorej sa hráčska skúsenosť spojila s organizačným pohľadom. Známy je aj vďaka každoročnému prehľadu turnajov vo Vegas, ktorý mnohí hráči používajú počas WSOP leta ako praktický navigačný nástroj.

Veľkou témou je aj integrita live pokru. Podľa neho live poker stále stojí na tom, že hráči sedia fyzicky oproti sebe, ale technologický vývoj môže prinútiť organizátorov k nepopulárnym opatreniam. V budúcnosti sa možno bude riešiť zákaz elektroniky, slúchadiel, telefónov alebo kontrola okuliarov. Nejde o to trestať väčšinu, ale chrániť hru pred malým percentom hráčov, ktorí nechcú hrať férovo.

Kenny Hallaert nie je len hráč s dvoma veľkými Main Event príbehmi. Je to človek, ktorý poker prežil v mnohých rolách: ako online grinder, live hráč, elektrikár s bankrollom, turnajový riaditeľ, floor na veľkých sériách, poradca PokerStars a niekto, kto dlhodobo počúva spätnú väzbu hráčov. Aj preto jeho pohľad na Main Event znie inak než bežné strategické klišé. Vie, čo robí štruktúra s poľom. Vie, čo spraví bubble s rekreačným hráčom. Vie, kedy má exploit väčšiu hodnotu než solverová čistota.

 

Viac z Table One Podcast

 

Allen „Chainsaw“ Kessler: Ako sa z pokrových víkendov stalo 350 dní v roku strávených v kasíne

Jeff Gross – Poker, biznis, šesťciferné prop bety a nový svet pokrového podnikania

Matt Savage: Muž, ktorý pomáhal upratať pokrový chaos od WSOP po WPT

Mike Matusow: Miliónové pády, stará škola a návrat hráča, ktorý sa nikdy nevzdal

Justin Saliba: Presťahoval sa do Vegas, chcel vyhrať milióny a rýchlo zistil, že to nenávidí

John Bornstein: Undergroundové kluby, prepadnutia, totálny krach a pokrový zázrak

Nikki Limo: Od YouTube a stand-upu až po pokrový run za $130,000

Joe McKeehen: Prestal sa pozerať na svoje karty a vyhral Main Event WSOP

Andrew Moreno: Od $3 sitiek až k titulu high roller šampióna

Yukon Brad Booth: Návrat k High Stakes Pokru a najväčší bluff proti Philovi Iveyovi

Landon Tice: Keď talent predbehne zrelosť a poker ťa prinúti dospieť

Jeremy Ausmus: Od zaprášených hier v Colorade až na vrchol svetového pokru

Cary Katz: Prečo high stakes prostredie priťahuje extrémne analytické osobnosti

 

Zdroje – YouTube, PokerNews, UnibetPoker, PGT