Darren Rabinowitz v Table One Podcast: Zastavil Hellmuthov útok na 18. náramok, ako prežil finále plné chaosu?

Darren Rabinowitz zažil v roku 2026 najlepšiu sezónu kariéry. Vyhral WSOPC prsteň, dostal sa deep v Main Evente a v poslednom $5K evente WSOP porazil v heads-upe Phila Hellmutha, ktorému tak prekazil útok na rekordný 18. bracelet.

Darren Rabinowitz patrí medzi hráčov, ktorí sa v pokri pohybujú tak dlho, že ich kariéra mapuje prakticky celý vývoj online aj live scény posledných dvoch dekád. Začínal počas Moneymaker boomu na Party Pokeri, prešiel obdobím undergroundových home games, desiatkami tisíc dolárov zamknutých na skrachovanom Lock Pokeri aj rokmi nepretržitého grindu. Výsledky prichádzali postupne, no práve rok 2026 priniesol momenty, ktoré jeho kariéru posunuli do úplne inej roviny.

V tomto rozhovore spomína na tínedžerské začiatky, prvý vážnejší bankroll, život v lacnom apartmáne vo Vegas aj na ľudí, ktorí ho naučili rozmýšľať o pokri na vyššej úrovni. Najväčšiu pozornosť však prirodzene dostáva záver posledného WSOP. Po bolestivom vypadnutí z Main Eventu sa totiž vrátil v záverečnom $5K No-Limit Hold’em evente série, dostal sa až do heads-upu proti Philovi Hellmuthovi a pripravil ho o bracelet číslo 18.

$50 bonusy a prvý skutočný grind

Rabinowitz vyrastal na Mercer Island neďaleko Seattlu a k pokru sa dostal približne ako šestnásťročný. Starší bratia jeho kamarátov už v tom čase porážali online hry na stredných stakes, a tak, keď uvidel, že Party Poker ponúkal promo, v ktorom nový hráč dostal $50 bez depositu, rýchlo s kamarátmi našli spôsob, ako túto príležitosť využívať opakovane.

Po škole sa stretával s dvoma najlepšími kamarátmi Mikeom a Carterom v Carterovej pivnici, kde mali tri počítače, ale iba dve stoličky. Ten, kto prišiel posledný, musel hrať na plastovej prepravke. Najčastejšie hrávali sit & go a počas jednej session dokázal roztočiť $50 približne na $2,500. V tom čase ešte netušil, čo presne je bankroll management, staking alebo profesionálna kariéra. Vedel však, že chce hrať viac.

Po strednej škole odišiel na Arizona State University, kde pôvodne plánoval študovať žurnalistiku a venovať sa športovej novinárčine. Prvý rok však prakticky nezvládol, poker a zábava mali prednosť pred štúdiom, a tak mu rodičia oznámili, že si musí štúdium ďalej financovať sám.

V jednej chvíli tak súčasne študoval, pracoval v Bank of America, mal priateľku, žil párty študentský život a hral poker. Postupne bolo jasné, že všetko naraz dlhodobo fungovať nebude. Po rozchode a rastúcej frustrácii z práce preto spravil rozhodnutie, ktoré malo byť pôvodne iba krátkou odbočkou – odišiel na mesiac do Las Vegas.

Jeden mesiac zmenil celý život

Rabinowitz prišiel na WSOP 2012 s bankrollom približne $20,000 a bez predstavy, ako by mala profesionálna kariéra vyzerať. Najprv začal hrávať single-table satelity za $200 až $500. Práve skúsenosti so sit & gos z tínedžerských rokov mu dali v tomto formáte prekvapivo dobrý základ.

Prvé týždne boli úspešné a plán vrátiť sa do Seattlu začal postupne miznúť. Z pôvodného jedného mesiaca boli približne štyri a Rabinowitz si neskôr prenajal dvojizbový apartmán za zhruba $600 mesačne. S úsmevom spomína na šváby aj celkový štandard bývania, ktorý vôbec nezodpovedal tomu, koľko peňazí už mal v bankrolli. Nevadilo mu to, väčšinu času aj tak trávil pri online grinde alebo v kasíne.

Onedlho Rabinowitz vyhral satellite na Irish Open, počas ktorého evente sa pri stole dal do reči s hráčom, ktorý sa neskôr stal jeho backerom na približne štyri až päť rokov. Backing mu umožnil hrať väčšie množstvo turnajom, cestovať a postupne sa dostať medzi hráčov, od ktorých sa mohol učiť.

Aussie Millions a chip lead medzi poslednými štyrmi

Veľký výsledok prišiel v roku 2014 na Aussie Millions. Rabinowitz odletel do Austrálie s kamarátmi a pôvodne plánoval spojiť poker s návštevou rodiny v Sydney. Main Event však všetky ďalšie plány rýchlo zmenil.

Dostal sa medzi posledných štyroch hráčov a v jednom momente dokonca držal chip lead. Hral o sumy, ktoré boli výrazne nad úrovňou jeho dovtedajšej kariéry, no zároveň mal pocit, že súperi pri stole sú lepší. S odstupom otvorene priznáva impostor syndróm aj nedostatok sebavedomia, kvôli ktorému sa neodvážil ani otvoriť diskusiu o prípadnom deale.

Nakoniec získal približne 450,000 austrálskych dolárov, čo predstavovalo zhruba $400,000. Výhra však nezmenila spôsob, akým nad peniazmi rozmýšľal. Namiesto domu, auta alebo investícií v nej videl najmä ďalšie roky pokrového grindu, počas ktorých môže pokračovať v hre bez finančného tlaku.

Približne v rovnakom období sa Rabinowitz dostal do skupiny hráčov okolo Connora Drinana, Kusha Mandaviu či Pratyusha Buddigu. Práve túto fázu označuje za jednu z najdôležitejších pre svoj pokrový rast. Nešlo pritom iba o coaching v dnešnom slova zmysle.

V ére pred masovým rozšírením solverov prebiehalo množstvo štúdia počas dinner breakov, cestovania a obyčajných rozhovorov medzi hráčmi. Päť kvalitných regov stálo v rohu turnajovej miestnosti a rozoberalo handy, ranges, mindset aj situácie, ktoré práve zažili pri stole. Rabinowitz hovorí, že práve pobyt medzi lepšími hráčmi mu umožnil pochopiť množstvo vecí oveľa rýchlejšie. Sám používa jednoduchú myšlienku – človek je priemerom ľudí, ktorými sa obklopuje.

COVID a golf ako druhá verzia pokru

COVID celý pokrový svet otočil späť smerom k online hre, a to sa týkalo aj Rabinowitza. Počas pandémie hrával obrovské množstvo hodín a keď sa rozbehla vyššia cash game, mal ľudí pripravených automaticky kúpiť percentá, aby sa mohol okamžite posadiť. Obľúbil si najmä skoré ranné sessions, keď sa zobudil okolo piatej, odohral niekoľko hodín a po dobrej session si pokojne znovu ľahol spať.

Pandémia priniesla do jeho života aj golf. Predtým ho prakticky nezaujímal a nechápal, prečo by niekto dobrovoľne trávil štyri či päť hodín na ihrisku. Počas lockdownu však potreboval vypadnúť z bytu a golf sa veľmi rýchlo zmenil na druhú obsesiu.

Najviac ho bavil pocit, že je v niečom opäť úplný začiatočník. Každý týždeň videl konkrétny progres a rovnako ako kedysi v pokri mohol sledovať lepších hráčov a kopírovať ich rozhodnutia. Po pandémii preto začal pokrové cestovanie kombinovať s golfovými tripmi. Keď sa unaví z jedného, dokáže prepnúť k druhému. Podľa jeho slov mu práve táto kombinácia pomáha udržať si motiváciu aj po rokoch profesionálneho grindu.

Turnaj, ktorý nenávidel, skončil jeho víťazstvom

Rok 2026 začal pre Rabinowitza jedným z najabsurdnejších runov jeho kariéry. Na WSOP Circuit evente v Planet Hollywood ho rozčuľovala organizácia, hluk, pravidlá aj celkový priebeh turnaja. Už počas Day 1 si povedal, že ak bustne, odíde hrať konkurenčný event vo Wynne.

Od toho momentu išlo prakticky všetko jeho smerom. Po dinner breaku vyradil kamaráta, následne vyhral kľúčový coinflip na stone bubble a pokračoval až na final table. Tento turnaj nakoniec vyhral za približne $180,000 a získal WSOPC prsteň. Turnaj, z ktorého chcel čo najrýchlejšie odísť, sa stal jedným z najväčších výsledkov jeho kariéry.

Po Main Evente prišiel rozhodujúci event

A tu sa príbeh dostáva k WSOP 2026, počas ktorého sa dlhé týždne dlho pohyboval približne okolo break-even výsledku. Na konci festivalu sa dostal deep v Main Evente, no jeho run skončil po two-outeri na 145. mieste. Pre množstvo hráčov by podobné vypadnutie znamenalo minimálne niekoľko dní bez chuti na poker. No Rabinowitz pokračoval a hneď naskočil do záverečného eventu celej série.

Posledný $5K NLH event vnímal ako jednu z posledných dobrých možností leta. V rovnakom čase sa hral aj slabší $800 event a Rabinowitz sám priznáva, že za normálnych okolností by ho podobný tournament veľmi lákal. Tentoraz si však povedal, že chce hrať $5K. Rozhodnutie sa ukázalo ako jedno z najlepších celej sezóny.

Phil Hellmuth, desiatky kamier a nočná mora pre hráča

S postupom turnaja začala byť pozornosť okolo finálového stola čoraz väčšia. Dôvod bol jednoduchý – Phil Hellmuth mal ďalšiu šancu na historický 18. WSOP bracelet. Rabinowitz už v kariére zažil mediálnu pozornosť aj veľké finálové stoly, no to, čo sa dialo pri tomto stole, opisuje ako úplne inú úroveň.

Keď zostávali štyria alebo traja hráči, kamery boli prakticky neustále priamo pred ním a rail sa tlačil stále bližšie k stolu. Rabinowitz musel niekoľkokrát požiadať floora, aby ľudí posunul ďalej, a v jednom momente už situáciu komentoval vetou: „Mal som nočné more, ktoré boli príjemnejšie ako toto.“

Situácii nepomáhalo ani to, že Martin Kabrhel z railu nahlas počítal jeho stack vždy, keď sa Hellmuth spýtal na počet chips. Rabinowitz sa preto napokon od okolitého chaosu odstrihol slúchadlami a snažil sa zmiznúť do vlastnej hry.

Heads-up proti hráčovi, ktorého sledoval celý život

Do heads-upu vstupoval Rabinowitz približne s 3:1 chip leadom. Hellmuth sa však rýchlo vrátil, zdoublil sa, pomer stackov sa otočil a boj o bracelet sa začínal odznova. Heads-up trval približne 90 minút. Rabinowitz sa postupne vrátil do vedenia a zároveň mal pocit, že Hellmuthove rozhodnutia dokáže čítať mimoriadne presne.

Nehovorí pritom o klasických live tells. Hellmutha sledoval celé desaťročia a poznal jeho prejav natoľko dobre, že podľa vlastných slov dokázal rozlíšiť medzi skutočným premýšľaním a momentmi, keď iba hral divadlo. „Cítil som, ako keby som proste vedel čo drží pod rukou,“ opisuje Rabinowitz stav, v ktorom sa počas záveru nachádzal.

V rozhodujúcej hande mal Rabinowitz 9-7 a po flope 9-8-2 pokračoval v agresii. Hellmuth sa dostal až na river, kde ho Rabinowitz postavil pred rozhodnutie o celý turnajový život. Nasledovala klasická Hellmuthova show – postavenie zo stoličky, rozmýšľanie nahlas a dlhé rozhodovanie.

Rabinowitz mal podľa vlastných slov obrovskú chuť niečo povedať. V hlave mal pripravenú legendárnu vetu „If you call, it's all over, baby“, no uvedomoval si, že ak by tým Hellmutha vyprovokoval k správnemu rozhodnutiu, pravdepodobne by si to nikdy neodpustil. Zostal preto ticho. Hellmuth nakoniec foldol a jeho útok na bracelet číslo 18 bol definitívne na konci.

Víťazstvo prinieslo Rabinowitzovi približne $695,000 a druhý WSOP bracelet. Prvý získal online, no tentoraz išlo o úplne inú emóciu. Porazil veľký field, zvládol mediálne najintenzívnejší stôl svojej kariéry a v heads-upe zdolal najúspešnejšieho hráča WSOP histórie. „Vtedy som si povedal, že som pravdepodobne zažil tu najúžasnejšiu vec, aká sa mi kedy v pokri mohla podariť.“

Nasledujúce dni mu písali ľudia, s ktorými sa nerozprával celé roky, a kamaráti ho pri stoloch predstavovali ako „chlapíka, ktorý porazil Phila Hellmutha“. Rabinowitz si však veľkú výhru nevysvetľuje ako dôvod spomaliť. Na ďalší deň už sedel v ďalšom turnaji. Po viac než pätnástich rokoch grindu sa totiž jedna vec nezmenila. Veľká výhra preňho stále znamená predovšetkým viac slobody, menej stresu a možnosť hrať ďalší turnaj.