Muž, ktorý stelesňoval Divoký západ
James Butler Hickok sa narodil 27. mája 1837 v Troy Grove, Illinois, ako štvrté zo šiestich detí farmárskej rodiny. Už od mladosti ho fascinovali zbrane a aj vďaka tomu sa dokázal stať vynikajúcim strelcom a neskôr získal dokonca povesť jedného z najrýchlejších pištolníkov Západu. Po smrti otca v roku 1852 odišiel ako 18-ročný do Kansasu, kde sa zapojil do hnutia proti otroctvu. Práve tu stretol vtedy 12-ročného Williama Codyho, neskôr známeho ako „Buffalo Bill“, s ktorým nadviazal priateľstvo.
Jeho život nabral na obrátkach v roku 1861, keď sa v Rock Creek Station v Nebraske dostal do prestrelky s Davidom McCanlesom a jeho mužmi. Existuje niekoľko verzií toho, čo sa udialo a jednou z nich je, že Hickok zabil McCanlesa a údajne aj dvoch jeho spoločníkov, čím si začal budovať povesť neľútostného strelca. Je však vhodné priznať, že detaily boli často prikrášlené dobovými spisovateľmi.
Počas Občianskej vojny slúžil ako špión a skaut pre Úniu a získal si prezývku „Wild Bill“. Jeho sláva narástla najmä po článku v Harper’s New Monthly Magazine z roku 1867, kde novinár George Ward Nichols oslavoval Hickokove činy a pomohol mu k legendárnemu statusu. Článok bol kritizovaný za prehnané opisy kúskov tohto pištolníka, vrátane tvrdenia, že zabil stovky mužov. No sám Hickok nemalým dielom prispieval k týmto mýtom.
Prikrášlené príbehy posilňovali jeho povesť neohrozeného muža, ktorý dokázal čeliť aj tým najdivokejším výzvam – či už na Divokom západe, alebo pri pokrovom stole. Ako príklad dokonale poslúži aj Hickokov stret s medveďom baribalom v roku 1860. Podľa jeho vlastných slov mu medveď s dvoma mláďatami zablokoval cestu. Hickok zosadol z koňa, priblížil sa k medveďovi a strelil mu do hlavy, no guľka sa odrazila od jeho lebky. Medveď zaútočil, zvalil Hickoka na zem a drtil ho vlastným telom. Hickok, bojujúc o život, vypálil ďalší výstrel, ktorý zranil medveďa na labe. Následne siahol po noži a podrezal mu hrdlo, čím ho zabil.
Avšak každý príbeh má na sebe aspoň zrnko pravdy, rovnako ako keď v roku 1876, krátko po svadbe s Agnes Lake Thatcher, odišiel do zlatokopeckého Deadwoodu v Dakote, kde hľadal šťastie – a našiel osud.
Prečo je Hickok dôležitý pre poker?
Wild Bill Hickok nebol len hazardérom, bol jedným z prvých profesionálnych pokrových hráčov, ktorí žili zo svojich výhier v časoch, keď poker ešte len formoval svoju modernú podobu. Hrával najmä five-card stud, dominantnú variantu 19. storočia, a jeho schopnosť čítať súperov a strategicky bluffovať ho robila obávaným pri stole. Jeho životný štýl – kombinácia odvahy, rizika a charizmy – stelesňoval ducha pokru, kde sa mieša šťastie so zručnosťou.
Hickokov prínos pre poker je zrejmý v troch kľúčových oblastiach:
1. Ruka mŕtveho muža: Hickokova smrť je neoddeliteľnou súčasťou jeho pokrového odkazu. 2. augusta 1876 sedel v salóne Nuttal & Mann’s v Deadwoode a hral five-card stud. Počas hry, držiac dve čierne esá a dve čierne osmičky, ho zozadu zastrelil Jack McCall, neúspešný hazardér, ktorý údajne hľadal pomstu za prehru v pokri z predošlého dňa. McCall, opitý a rozčúlený, vypálil guľku do Hickokovho zátylku, čím ho na mieste zabil. Hickokova ruka – dve esá a dve osmičky – sa odvtedy nazýva „Dead Man's Hand“ a stala sa symbolom nebezpečenstva a osudu v pokrovej kultúre. Hoci piata karta zostáva predmetom špekulácií, táto kombinácia je dodnes ikonickou súčasťou pokrového folklóru.
2.Povesť pri pokrovom stole: Hickokova povesť pištolníka a šerifa dodávala jeho prítomnosti pri stole váhu. Bol známy tým, že vždy sedával chrbtom k stene, aby mal prehľad o vchode. Zvyk, ktorý porušil v osudný deň, keď bolo jeho obvyklé miesto obsadené. Jeho prítomnosť priťahovala davy a robila z pokru divadlo, čím pomohol popularizovať hru v salónoch Divokého západu.
3.Strategická mentalita: Hickokove schopnosti v pokri neboli len o šťastí. Jeho skúsenosti zveda či šerifa mu dávali výnimočnú schopnosť čítať ľudí, čo využíval pri bluffovaní a strategickom rozhodovaní. Dobové správy uvádzajú, že z pokrových hier dokázal zarábať stovky dolárov za večer, čo bolo v tej dobe značné bohatstvo.
Jeho životný príbeh, plný dramatických súbojov – ako ten s Davisom Tuttom v roku 1865, ktorý vznikol kvôli sporu o hodinky vyhrané v pokri – prispel k definovaniu pokru ako hre, kde sa mieša odvaha s rizikom.
Uvedenie do Siene slávy
Wild Bill Hickok bol uvedený do Pokrovej siene slávy v roku 1979 ako jeden z úvodných siedmich členov, vybraných Bennym Binionom, zakladateľom World Series of Poker. Hoci nikdy nehral na moderných turnajoch, jeho vplyv na pokrovú kultúru je nepopierateľný. Hickokova smrť pri stole, jeho charizma a spojenie s „Rukou mŕtveho muža“ z neho urobili symbol éry, keď poker nebol len hrou, ale spôsobom života. Jeho odkaz žije v príbehoch o Divokom západe a v každej ruke, ktorá pripomína osudné esá a osmičky.
Viac z Legiend PHoF
Legendy Poker Hall of Fame VI: Sid Wyman
Legendy Poker Hall of Fame V: Red Winn
Legendy Poker Hall of Fame IV: Edmond Hoyle
Legendy Poker Hall of Fame III: Felton "Corky" McCorquodale
Legendy Poker Hall of Fame II: Nick "The Greek" Dandolos
Legendy Poker Hall of Fame I: Johnny Moss
Zdroj: Wikipedia, WSOP, Legends of America, PokerStrategy
