Príbeh Madame Mustache: Krehká krása, divoká povaha

Article cover


Kráska a jej osudová hra
 

Eleanore, skutočným menom Simone Jules, sa pravdepodobne narodila v New Orleans okolo roku 1829. Keď však prišla na Divoký západ okolo roku 1849, prijala nové meno a svoj pôvod uvádzala vo Francúzsku. Vtedy približne 20-ročná slečna bola stelesnením krásnej, tajomnej a nesmierne inteligentnej dámy. Napriek tomu, že si časom vybudovala veľkú povesť, tak o jej mladosti sa dodnes nevie prakticky nič. 

Prvé zmienky o Eleanore Dumont začínajú v slávnom hoteli a salóne Bella Union, kde začala pracovať ako krupiérka, Jej špecialitou bola hra vingt-et-un (v preklade dvadsaťjeden), predchodca dnešného blackjacku. Muži prichádzali už len preto, aby ju videli rozdávať karty. Bola nielen pôvabná, ale aj neuveriteľne pokojná a sebaistá. Dokázala si zachovať chladnú hlavu aj v najvypätejších situáciách, čo neskôr viedlo k podozreniu z podvádzania. Hoci sa nikdy nič nepotvrdilo, z Bella Union ju prepustili.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa ale jednalo o nepravdivé obvinenie nespokojného hosťa, ktorý podcenil jej úroveň zručností a hneval sa na prehru so ženou. Mimo Bella Union totiž mala Eleanore celoživotnú povesť férovej hráčky. Táto nespravodlivosť jej však neprekážala. V tom čase už mala nasporený slušný majetok. Eleanore vedela, že vďaka svojmu šarmu a umu si dokáže vybudovať vlastné impérium. Vydala sa preto do zlatokopeckého mesta Nevada City, kde si otvorila vlastný salón s názvom „Vingt-et-un“.


Čas najväčšieho úspechu
 

Jej salón bol absolútnou raritou. V meste plnom drsných mužov, potu a prachu vytvorila oázu elegancie. S plynovými lustrami, zamatovými závesmi a drahými kobercami lákala mužov nielen na hru, ale aj na noblesnú atmosféru, kde museli nechať hrubé správanie pred dverami. Dumont presadzovala prísny dress code (sako, kravatu a klobúk) a zakazovala nadávanie, pľuvanie a samozrejme bitky.

Hráči salón milovali. Nelen pre luxusné prostredie, či pohár šampanského zadarmo pri príchode, ale hlavne pre možnosť hrať proti krásnej a záhadnej Madame Dumont. Eleanore bola šarmantná a očarujúca. Z hráčmi dokázala flirtovať a pritom si neustále udržiavať odstup. Muži jej šarmu nevedeli odolať čo dokladá príslovie z tej doby: „Je väčšie uspokojenie hrať proti Madame a prehrať, ako vyhrať v akejkoľvek inej hre.“ Eleanore si ich omotala okolo prsta a s úsmevom im brala peniaze, zatiaľ čo ich jej jemný hlas ukľudňoval. 

Jej kapitál narastal a čoskoro s obchodným partnerom Daveom Tobinom otvorila druhý podnik Dumont's Palace, kde sa hralo populárne faro, poker, ruleta či chuck-a-luck. Aj druhý podnik prosperoval, no zásoby zlata v Nevada City sa zmenšovali a s baníkmi nakoniec opustila mesto aj Eleanore.  


Sen, ktorý sa premenil na nočnú moru
 

V tom čase mala Dumont dostatok peňazí, aby sa pokúsila o pokojnejší život. Jej sen o spokojnom a bohatom živote sa však zrútil, keď sa zamilovala. Presťahovala sa do Carson City v Nevade, kde si kúpila ranč. Práve tam spoznala elegantného a uhladeného muža menom Jack McKnight. Povedal jej, že je obchodník s dobytkom a očaril ju natoľko, že mu bez zaváhania prenechala správu svojho ranča. Ona sama predsa o farmárčení a zvieratách nič nevedela. Jack však nebol nič iné ako podvodník. Už mesiac po ich zoznámení utiekol so všetkými jej peniazmi, predal jej ranč a nechal ju so všetkými dlhmi.

Eleanore zostala zdrvená, ale nezlomila sa. Hovorí sa, že ho vystopovala, našla a neváhala na neho použiť svoju dvojhlavňovú brokovnicu. Nikdy nebola obvinená z vraždy, ale podľa mnohých za to mohol len nedostatok dôkazov. Údajne sa však v závere života priznala, že pomsta bola sladká a že McKnighta zastrelila, ale celú pravdu sa už nikdy nedozvieme.


Tvrdé lekcie Divokého západu
 

Bez peňazí bola Eleanore nútená vrátiť sa do baníckych miest a opäť sa vrátiť k hazardným hrám. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí putovala od mesta k mestu a snažila sa obnoviť svoje bohatstvo vďaka kartám a svojmu šarmu. Čas je však neúprosný ku každému a zatiaľ čo jej krása postupne vyprchávala, temná línia chĺpkov nad hornou perou sa stávala výraznejšou. Práve to jej vynieslo nelichotivú prezývku Madame Mustache.

Krása, ktorá ju v mladosti chránila a otvárala jej dvere, už nebola jej spojencom. Muži, ktorí si pred ňou v minulosti dávali dole klobúky, teraz nemali problém v jej prítomnosti nadávať a hovoriť oplzlé vtipy. Eleanore vplyvom zlej skúsenosti s McKnightom a klesajúcim vplyvom na opačné pohlavie prijala tvrdosť Divokého západu. Vymenila šampanské za whisky, jej slovník sa začal prispôsobovať prostrediu a všade so sebou začala nosiť zbraň. 

Napriek tomu sa jej meno stále tešilo popularite. Dokázala prilákať davy a legendy o nej rástli. Hovorilo sa, že raz po úspešnej noci hrania hazardných hier ju zastavila dvojica ozbrojených lupičov. Namiesto peňazí vytiahla spod šiat zbraň, jedného lupiča zastrelila a druhý zo strachu utiekol.

V inom príbehu sa hovorí, že v prístave vo Fort Benton, s dvoma pištoľami v rukách, zastavila prichádzajúci parník, o ktorom vedela, že je na ňom nákaza kiahní. Kapitána lode varovala, že ak zakotví, tak ho namieste zastrelí. Asi netreba dodávať, že kapitán loď rýchlo otočil. 

Jej drsnejšia povaha sa preniesla aj ku kartám. Hovorí sa, že raz počas hry v Colorado City osobne zbičovala jedného podvodného hráča. Inokedy zas nechala vyhodiť zákazníka len preto, že ju obvinil, že nie je Francúzska. Jej povaha sa stala rovnako divoká ako krajina, ktorou prechádzala.


Smutný koniec legendy
 

Na sklonku života sa usadila v Bodie v Kalifornii. Hoci už nebola taká slávna, ako v mladosti, v miestnych novinách písali, že "vyzerá rovnako mladá ako predtým". Jej vplyv na mužov však dávne nebol rovnaký ako zamlada a po približne roku jej došli peniaze. 

V osudnú noc si od priateľa požičala 300 dolárov na hru. Šťastie jej však neprialo a do pár hodín o všetko prišla. Ticho, bez slova, opustila salón. Jej telo objavili nasledujúce ráno (8. septembra 1879) asi míľu od mesta. Vypila víno s morfínom. Zanechala len krátky list, kde uviedla: "Už ma nebaví žiť." Podľa svedkov ležala na tráve, hlavu položenú na kameni, akoby spala.

Jej smrť zasiahla celý Divoký západ. Miestni hazardéri, tí istí, ktorým kedysi s úsmevom brala peniaze, sa poskladali na jej pohreb. Madame Mustache síce bola pochovaná v časti cintorína vyhradenej pre vyvrheľov a hriešnikov, ale bol to najväčší pohreb, aký kedy Bodie zažil. Aj noviny po celej krajine informovali o Dumontovej smrti s úctou a rešpektom a vzdali hold žene, o ktorej sa hovorilo, že "žila najférovejší život, aký mohol byť". Jej hrob je dnes už neznámy a neoznačený, no jej legenda bude žiť večne.

 

Čítajte tiež

 

George Devol: Kráľ riečneho hazardu s oceľovou lebkou a „vlastným“ kódexom cti

Príbeh Lottie Deno: Kráľovná kariet Divokého Západu

Príbeh Kitty Leroy: Pištolníčka a hazardérka, ktorú zastrelil vlastný manžel

Príbeh Poker Alice: Zbožná rebelka, ktorá si podmanila Divoký západ

 

Zdroj: Wikipedia, Legends of America, Find a Grave