História WSOP: Rok 1986 – Sladká pomsta Berryho Johnstona a ženská revolúcia

Sedemnásty ročník World Series of Poker v roku 1986 priniesol do Las Vegas atmosféru zmien, kontroverzií a historických prvenstiev. Spôsobila to najmä revolúcia v štruktúre turnajov, ktorá rozhnevala profesionálov, ale ešte viac otvorila dvere amatérom.

Kontroverzná výplatná štruktúra: Menej pre víťaza, viac pre všetkých

Najväčšou témou ročníka 1986 bolo rozhodnutie organizátorov výrazne „sploštiť“ výplatnú štruktúru Main Eventu. Hoci počet účastníkov vzrástol len o jedného hráča oproti predchádzajúcemu roku (141 oproti 140), počet platených miest sa štvornásobne zvýšil z 9 na rekordných 36.

Tento krok mal za následok, že víťaz Berry Johnston zarobil o 130.000$ menej ako šampión z roku 1985, hoci musel poraziť rovnakú konkurenciu. Kým Bill Smith rok predtým zinkasoval 700.000$, Johnston si odniesol „len“ 570.000$. Profesionáli toto rozhodnutie prijali s nevôľou, no pre ekosystém pokru to znamenalo dôležitý krok k jeho masovej popularizácii.

Ženské zápisy do histórie

Ešte pred hlavným turnajom sa odohralo 12 ďalších turnajov, ktoré pomohli prepísať dejiny. Rok 1986 bol prelomový najmä pre ženské hráčky. Alma McClelland, manželka turnajového riaditeľa Jacka McClellanda a od roku 2014 člena Hall of Fame, šokovala v turnaji $1K Limit Razz, kde skončila druhá za Tomom McEvoyom. Stala sa tak vôbec prvou ženou v histórii WSOP, ktorá obsadila druhé miesto v otvorenom turnaji.

Svoj prvý z troch náramkov získala legenda Barbara Enright v ženskom šampionáte, keď v heads-upe porazila Betty Carey. Pre Barbaru to bol len začiatok cesty, ktorá neskôr vyvrcholila jej uvedením do Siene slávy pokru ako vôbec prvej ženy v histórii.

Úspechy žien v roku 1986 zavŕšila Wendeen Eolis, ktorá vďaka rozšírenej výplatnej štruktúre skončila na výhernom 25. mieste a stala sa vôbec prvou ženou, ktorá kedy získala odmenu v Main Evente WSOP. V turnaji síce získala späť len svoj buy-in 10.000$, ale nakoniec odchádzala so ziskom, keďže sa stavila s Austinom Squatty, že jej preplatí výhru.

Nezabudnuteľný ročník zažil aj Jack Keller. Šampión z roku 1984 predviedol neuveriteľnú konzistentnosť, keď sa ako prvý hráč v histórii prebojoval na platené pozície v rámci jednej série až štyrikrát, čím prekonal 13-ročný rekord Puggyho Pearsona. Hoci náramok tentoraz nezískal (dvakrát skončil druhý), jeho výkon upevnil jeho status legendy.

Ďalším dôležitým momentom bolo víťazstvo Hamida Dastmalchiho v Evente #3: 1.500$ NLH. Dastmalchi síce žil v Kalifornii, no reprezentoval Irán a stal sa historicky prvým víťazom náramku, ktorý nemal americké občianstvo. Hamid neskôr potvrdil svoje kvality ziskom dvoch ďalších náramkov, pričom v roku 1992 ovládol Main Event.

Oficiálne výsledky WSOP 1986:

Turnaj	Entries	Víťaz	Výhra
Event #1: 1.000$ Limit Omaha	121	James Allen	48.400$
Event #2: 2.500$ Pot-Limit Omaha (Rebuy)	67	David Baxter	127.000$
Event #3: 1.500$ No-Limit Hold'em	302	Hamid Dastmalchi	165.000$
Event #4: 500$ Ladies' Seven Card Stud	82	Barbara Enright	16.400$
Event #5: 5.000$ Deuce to Seven Draw (Rebuy)	31	Ron Graham	142.000$
Event #6: 1.500$ Limit Hold'em	320	Jay Heimowitz	175.800$
Event #7: 1.000$ Seven Card Razz	131	Tom McEvoy	52.400$
Event #8: 1.000$ Ace to Five Draw	173	J. B. Randall	69.200$
Event #9: 1.000$ Seven Card Stud Hi-Lo	169	Tommy Fischer	73.600$
Event #10: 5.000$ Seven Card Stud	40	Sam Mastrogiannis	80.000$
Event #11: 5.000$ NL Ace to 5 Draw (Rebuy)	32	Mike Cox	118.000$
Event #12: 1.000$ Seven Card Stud	196	Sam Mastrogiannis	78.400$
Event #13: 10.000$ Main Event (NLH)	141	Berry Johnston	570.000$

Ďalší neúspešný pokus Alta v Main Evente

Hlavný turnaj, ktorého trvanie bolo v tomto roku skrátené z piatich na tri dni, prilákal elitnú zostavu. Na finálový stôl sa prebojovali samé známe mená. Jedným z nich bol obhajca titulu Bill Smith, ktorý napokon skončil piaty a odniesol si 51.300$.

Ešte väčšiu pozornosť však pútal Jesse Alto, ktorý sa do finále Main Eventu prebojoval už siedmykrát v kariére, z toho tretíkrát v rade. Alto bol síce brilantný hráč, ale tiež bol známy svojou prchkosťou, ktorá mu viackrát zabránila v dosiahnutí väčších úspechov. Jeho sen o náramku sa opäť rozplynul, keď s A-Q narazil do A-K Berryho Johnstona a vypadol na 4. mieste za 62.700$. Jesse Alto napokon nikdy nezískal zlatý náramok, čo sa považuje za jednu z najväčších anomálií histórie.

Šampión s dušou džentlmena

Víťazom sa napokon stal Berry Johnston, 50-ročný profesionál z Oklahomy s prezývkou „Numbers“. Pre Johnstona to bola sladká pomsta za predchádzajúce roky, potom čo v Main Evente skončil tretí v rokoch 1982 aj 1985.

V heads-upe proti Johnstonovi stál Mike Harthcock (známy aj ako Mike Hart), špecialista na zmiešané hry. Johnston predtým vyradil troch hráčov v rade a prinášal si do súboja značný náskok. Aj preto prišla rozhodujúca ruka veľmi rýchlo.

Harthcock poslal all-in s A d 8 d a Johnston okamžite dorovnal s A s T h. Board 6 c 7 h 3 s 2 d 4 c nepriniesol žiadnu drámu a Berry Johnston sa stal majstrom sveta.

Johnston po víťazstve skromne vyhlásil: „Získať titul bolo pre mňa dôležitejšie než tie peniaze.“ Jeho postoj k hre aj k životu ilustruje príhoda z roku 1985, kedy ho z Main Eventu na treťom mieste vyradil T. J. Cloutier. Johnston namiesto hnevu len potriasol súperom rukou, a keď mu manželka povedala, že je hladná, pokojne odišiel na večeru, akoby sa nič nestalo.

Jeho vyrovnaná a pokojná povaha mu v kombinácii s pokrovými kvalitami nakoniec vyniesla celkovo päť zlatých náramkov. V kariére sa desaťkrát prebojoval na výherné priečky v Main Evente a v roku 2004 bol uvedený do Poker Hall of Fame.