História WSOP: Rok 1988 – Johnny Chan obhájil titul v Main Evente, rozlúčkový triumf pre Johnnyho Mossa

Víťazom Main Eventu WSOP 1988 sa stal Johnny Chan, ktorý v ikonickom súboji zdolal nováčika Erika Seidela. Chan sa vďaka tomu zapísal do histórie ako iba štvrtý hráč, ktorému sa podarilo obhájiť titul majstra sveta a dodnes zostáva posledným v dejinách pokru, ktorý tento obdivuhodný kúsok dokázal.

Rekordný štart, prvý cudzinec s náramkom i príchod „Poker Brata“

Hneď úvodný turnaj festivalu 1.500$ Limit Hold'em sa postaral o senzáciu, keď prilákal nečakaných 400 entries. Išlo o vôbec najpočetnejšie obsadený turnaj v dovtedajšej histórii WSOP a výrazné zlepšenie predchádzajúceho rekordu (342 entries). Víťazom sa stal Val Carpenter z Alabamy, pre ktorého to bol jediný náramok v kariére, pričom v heads-upe porazil šampióna Main Eventu z roku 1984 Jacka Kellera.

Prvá polovica série bola výnimočná aj z pohľadu medzinárodného pokru. Rok 1988 priniesol prvých dvoch šampiónov pochádzajúcich mimo územia USA. V Evente #3: 2.500$ PLO triumfoval Francúz Gilbert Gross, ktorý v heads-upe zdolal Hugha Todda z Južnej Afriky. Hneď nasledujúci deň sa z titulu tešil aj obľúbený Nór Thor Hansen, ktorý ovládol Event #4: 5.000$ Seven-Card Stud. V priebehu 24 hodín sa tak počet krajín s držiteľmi zlatých náramkov strojnásobil.

V strede festivalu dal o sebe vedieť prvýkrát na veľkej scéne aj 23-ročný mladík z Madisonu vo Wisconsine – Phil Hellmuth. Mladý Hellmuth sa v Evente #6: 1.500$ Seven-Card Stud Split prvýkrát v kariére prebojoval až na finálový stôl WSOP, kde obsadil 5. miesto. Už o pár dní potvrdil, že nešlo o náhodu, keď si odniesol odmenu aj z Main Eventu za 33. miesto. Málokto vtedy tušil, že sleduje prvú kapitolu príbehu muža, ktorý raz nazbiera rekordných 17 náramkov.

Posledný titul Johnnyho Mossa

Medzi najdôležitejšie postavy ročníka 1988 patril jednoznačne aj 81-ročný Johnny Moss. „The Grand Old Man of Poker“ hral na WSOP od úplného vzniku v roku 1970 a dokázal, že aj vo vysokom veku patrí k svetovej špičke. Najskôr v Evente #8: 1.500$ Seven-Card Stud skončil na druhom mieste za Merrillom Huntom a odniesol si 71.610$.

O dva dni neskôr však v Evente #10: 1.500$ Limit Ace-to-Five Draw nenašiel premožiteľa. V konkurencii 194 entries vybojoval svoj deviaty a zároveň posledný zlatý náramok v kariére spojený s odmenou 116.400$. Moss je vďaka tomu dodnes najstarším víťazom otvoreného turnaja WSOP v histórii. Zároveň v roku 1988 vylepšil svoj rekord v počte náramkov na 9, pričom trvalo ďalších 15 rokov, kým sa podarilo ďalším hráčom vyrovnať jeho bilanciu.

V roku 1988 boli slávnostne ocenené aj dve ďalšie osobnosti, ktoré hrali na WSOP od jeho vzniku. Do Poker Hall of Fame boli uvedení dvojnásobný šampión Main Eventu Doyle Brunson a hrdina zázraku s jedným žetónom Jack Straus.

Výsledky turnajov WSOP 1988:

Turnaj	Entries	Víťaz	Výhra
Event #1: 1.500$ Limit Hold'em	400	Val Carpenter	223.800$
Event #2: 1.500$ No-Limit Hold'em	330	Russell Gibe	181.800$
Event #3: 2.500$ Pot-Limit Omaha (Rebuy)	111	Gilbert Gross	181.000$
Event #4: 5.000$ Limit Seven-Card Stud	79	Thor Hansen	158.000$
Event #5: 1.000$ Limit Omaha	228	David Helms	91.200$
Event #6: 1.500$ Limit Seven-Card Stud Hi-Lo	206	Lance Hilt	123.600$
Event #7: 500$ Ladies' Seven-Card Stud	85	Loretta Huber	17.000$
Event #8: 1.500$ Limit Seven-Card Stud	217	Merrill Hunt	130.200$
Event #9: 5.000$ No-Limit 2-7 Draw Lowball (Rebuy)	38	Seymour Leibowitz	157.500$
Event #10: 1.500$ Limit Ace-to-Five Draw	194	Johnny Moss	116.400$
Event #11: 1.000$ Limit Razz	192	Don Williams	76.800$
Event #12: 10.000$ No-Limit Hold'em Main Event	167	Johnny Chan	700.000$

Cesta k šampiónovi Main Eventu

Do hlavného turnaja s vkladom 10.000$ nastúpilo rekordných 167 hráčov a prizepool bol rozdelený medzi 36 najlepších hráčov. Devätnásty ročník festivalu sa odohrával v rozšírených priestoroch kasína Binion’s Horseshoe, ktoré odkúpením susedného Mint Casina získalo priestor pre stálu pokrovú herňu.

Zvýšený záujem divákov opäť podporili aj televízne kamery stanice ESPN a atmosféra v Las Vegas bola nabitá očakávaním, kto z novej dravej generácie dokáže zastaviť nezadržateľný „Orient Express“.

Do Main Eventu zasiahla kompletná svetová špička, vrátane legendárnych postáv ako Doyle Brunson, Stu Ungar, Chip Reese, Bobby Baldwin či Jack Keller. Kým väčšina hviezd skončila predčasne, obhajca titulu Johnny Chan sa na finálový stôl prebojoval v pozícii chipleadera.

Za zmienku stojí aj nešťastný Jesse Alto, ktorý skončil na 9. mieste a hoci hral svoje ôsme finále Main Eventu v kariére, tak mu náramok nikdy nebol súdený. Na televízny finálový stôl postúpilo šesť hráčov. Najmenej sa pred kamerami zdržal Jim Bechtel, ktorý si to však vynahradil v roku 1993, kedy vyhral celý Main Event.

Ako ďalší skončil T.J. Cloutier, pre ktorého to bola už druhá účasť na finálovom stole v Main Evente (prvýkrát na WSOP 1985). V ďalších rokoch pridal ešte dve účasti, ale najmä získal celkovo šesť zlatých náramkov.

O vyradenie Cloutiera sa postaral 28-ročný mladík z New Yorku Erik Seidel, ktorý následne eliminoval aj štvrtého Humberta Brenesa a tretieho Rona Grahama a postúpil do svojho prvého heads-upu v kariére.

Obhajca vs nováčik

Heads-up medzi Johnny Chanom a Erikom Seidelom bol súbojom dvoch odlišných svetov. Johnny Chan, rodák z Číny hrajúci s pomarančom ako talismanom proti dymu v kasíne, bol na vrchole síl a považovaný za najlepšieho hráča planéty. Na druhej strane stál Erik Seidel, bývalý profesionál v backgammone a obchodník z Wall Street, ktorý prišiel o prácu po Black Monday v roku 1987. Pre Seidela bol Main Event jeho vôbec prvým veľkým pokrovým turnajom v živote.

Nedostatok skúseností kompenzoval Seidel chuťou riskovať a nebol ďaleko od toho aby šokoval svet. V obrovskom pote sa dostal do all-inu s 9-9 proti Chanovej kombinácii 8-8 a získal výrazné vedenie. Chan však zachoval chladnú chlavu, trpezlivo zbieral menšie poty a postupne získaval žetóny na svoju stranu.

Potom prišla ruka, ktorú dnes pozná každý milovník pokru a kinematografie. Seidel limpol s Q c 7 h a Chan checkol s J c 9 c. Na flope Q s 8 d T h trafil Seidel top pár, zatiaľ čo Chan mal v rukách hotovú postupku. Chan stavil 40.000 a Seidel navýšil o 50.000. Chan iba dorovnal a začala sa hra na mačku a myš.

Po turne 2 s obaja hráči checkujú. Televízny komentátor Chris Marlowe s úžasom ohlásil: „Erik Seidel nemôže túto ruku vyhrať... a ani o tom netuší! Chan sa ho snaží vylákať do pasce!“

Seidel podľahol ilúzii, že drží najlepšiu ruku a po riveri 6 d poslal all-in. Chan bleskovo dorovnal a ukázal víťaznú postupku. Johnny Chan obhájil titul, získal 700.000$ a stal sa nesmrteľnou legendou.

Hoci Erik Seidel v ten večer prehral, jeho kariéra sa iba začínala. Z neskúseného nováčika sa stal jeden z najuznávanejších hráčov histórie, ktorý neskôr získal 10 zlatých náramkov a zarobil desiatky miliónov dolárov. Rok 1988 tak nebol len oslavou majstrovstva Johnnyho Chana, ale aj zrodom nového pokrového hrdinu.

Kultové dedičstvo vďaka filmu Rounders

O desať rokov neskôr, v roku 1998, režisér John Dahl použil zábery z tejto záverečnej ruky v kultovom pokrovom filme Rounders. Hlavná postava Mike McDermott (v podaní Matta Damona) si v izbe dookola púšťa túto ruku, aby pochopil genialitu Johnnyho Chana, pričom sám Chan si vo filme zahral epizódnu úlohu.