Legendy Poker Hall of Fame XVIII: Sarge Ferris

V dejinách pokru existujú mená, ktoré žiaria v televíznych reflektoroch a tiež mená, ktoré v tichosti budovali základy profesionálnej hry v dyme zaplnených herní. Fred Bernard „Sarge“ Ferris patril do tej druhej skupiny. Bol to muž, ktorého rešpektovali najväčší hráči jeho éry, od Doyla Brunsona až po Billyho Baxtera. Ferris nebol len vynikajúcim hráčom, bol symbolom nezlomnej vôle a človekom, ktorý stál za zrodom legendárneho Stua Ungara.

Od chudoby v Maine k prezývke „Sarge“

Fred Ferris sa narodil 1. decembra 1928 v meste Waterville v štáte Maine. Jeho pôvod bol exotický. Bol synom libanonského železničiara, čo mu dodávalo špecifický južanský výzor, kvôli ktorému si ho ľudia neskôr často mýlili s Hispáncom.

Detstvo rodiny Ferrisovcov bolo poznačené absolútnou biedou. Jeho brat Ferris P. Ferris neskôr spomínal, že vyrastali v úplnom nedostatku, čo Freda naučilo vážiť si peniaze, no zároveň k nim nikdy nebyť pripútaný. Táto raná životná lekcia mu neskôr umožnila hrať o obrovské sumy bez toho, aby mu ruka zaváhala.

Prezývku „Sarge“ získal za svoju službu v americkom letectve. Hoci armádu opustil, získaná disciplína a schopnosť zostať pokojný v každej situácii mu slúžili po celý život.

Cash game s legendami

V 40. a 50. rokoch začínal Sarge ako klasický „road gambler“. Brázdil juh USA a hral ilegálne hry v Texase, Louisiane či Oklahome. V tomto nebezpečnom prostredí, kde o podvody a násilie nebola núdza, si vybudoval reputáciu čestného muža.

Bol to práve Sarge, kto podržal nad vodou iného giganta Doyla Brunsona. V časoch, keď Doyle na cestách skrachoval, mu Sarge bez váhania požičal stovky tisíc dolárov, aby sa mohol vrátiť do hry. Ich priateľstvo bolo postavené na vzájomnom rešpekte a láske k pokru. V 60. rokoch sa presunul do Las Vegas, kde sa stal postrachom v hre Five Card Stud. V tej dobe bol považovaný za pravdepodobne najlepšieho hráča tejto varianty v celých Spojených štátoch.

Najväčšie hry v histórii Las Vegas sa v 70. rokov neodohrávali v turnajoch, ale pri cash game stoloch v kasíne Dunes, kde hru organizoval spolumajiteľ kasína Syd Wyman (člen Hall of Fame z roku 1979). Blindy boli 1.000$/2.000$ a hra bežala nonstop. Sarge bol jedným z mála, kto dokázal držať krok s elitou ako Doyle Brunson, Puggy Pearson, Jack Straus či Bobby Baldwin.

Jeho kráľovstvom sa stala varianta No Limit Deuce-to-Seven Draw, no nezľakol sa žiadnej výzvy. Billy Baxter o ňom povedal: „Sarge bol buldog. Mal obrovské srdce, čo v pokri znamená absolútnu odvahu. Nebál sa peňazí. Ak mal vo vrecku posledných 200 dolárov alebo 200-tisíc dolárov, stavil ich všetky bez mihnutia oka.“

Objav Stua Ungara

Možno najvýznamnejší moment Ferrisovho života, ktorý navždy zmenil dejiny pokru, prišiel v roku 1980. Sarge urobil riskantný krok, keď zaplatil buy-in 10.000$ vtedy len 26-ročnému mladíkovi z New Yorku, ktorý nikdy predtým nehral No Limit Hold'em. Tým mladíkom bol Stu Ungar.

Ferrisov odhad bol geniálny. Ungar turnaj prevalcoval a vyhral svoj prvý titul svetového šampióna. Bez financovania a dôvery, ktorú do neho vložil Sarge, by svet možno nikdy nespoznal Stuovu pokrovú genialitu.

Zlatý náramok z WSOP 1980

Hoci bol Sarge primárne cash game hráčom, jeho talent sa naplno prejavil aj v turnajovom svete. V roku 1980 dosiahol svoj životný úspech na WSOP v turnaji 10.000$ No Limit Deuce-to-Seven Draw.

Nebolo to však hocijaké víťazstvo. Sarge vo finálovom heads-upe porazil samotného Doyla Brunsona a na treťom mieste nechal Bobbyho Baldwina. Za prvé miesto zinkasoval 150.000$. Tento výsledok potvrdil jeho status jedného z najlepších hráčov sveta tej doby.

Konfrontácia s IRS a „Taco incident“

Dňa 22. apríla 1983 sa Sarge stal hlavným aktérom jedného z najznámejších škandálov v histórii pokru. Priamo počas hry v kasíne Binion's Horseshoe vtrhli k stolu agenti IRS (daňový úrad), ktorí mu kvôli nedoplatkom na daniach zhabali žetóny v hodnote 46.000$.

Hovorí sa, že po zhabaní všetkých peňazí mu jeden z agentov hodil späť jeden 25$ žetón a posmešne mu povedal, aby si išiel „kúpiť taco“. Keďže mal Sarge libanonský pôvod a často ho pokladali za Hispánca, tak mnohí (najmä v miestnej hispánskej komunite) to vnímali ako rasistickú urážku.

Ferris však zachoval absolútny pokoj. Ako sa neskôr ukázalo, agent mu len navrhoval večeru v mexickej reštaurácii priamo v kasíne, kde Sarge pravidelne jedával. Tento moment dokonale ilustroval Sargeovu povahu. Bol chladnokrvný aj v momente, keď mu úrady berú celoživotný bankroll.

Posledná hra a večná sláva

Fred „Sarge“ Ferris žil pokrom až do úplného konca. Zomrel 12. marca 1989 vo veku 60 rokov. Symbolicky, jeho srdce dotĺklo len pár hodín po dohraní náročnej high-stakes hry. O niekoľko mesiacov neskôr, v decembri 1989, bol Ferris ako 18. člen v poradí posmrtne uvedený do Poker Hall of Fame.

Hoci sa za stolom nikdy nesnažil o slávu ani o publicitu, jeho prínos pre hru, jeho odvaha a čestnosť mu zabezpečili miesto medzi nesmrteľnými. Fred „Sarge“ Ferris zostáva v pamäti ako muž, ktorý „nemal strach z peňazí“ a ktorý dokázal v tichosti ovplyvniť osudy tých najväčších mien v histórii tejto hry.