Ben Heath v Table One Podcast: Od $3 turnajov cez stratu polovice majetku až po super high rollery

Ben Heath dnes patrí medzi stálice najdrahších turnajov sveta. V tomto rozhovore však opisuje obdobie, keď grindil $3 online turnaje, cestoval autobusom za supermarketové body a polovicu svojho vtedajšieho majetku dokázal nechať v jedinom high roller výlete.

Pri pohľade na dnešnú kariéru Bena Heatha je jednoduché zabudnúť, aký nepravdepodobný bol jej začiatok. Britský profesionál dnes pravidelne nastupuje do $50K, $100K, $250K či dokonca $500K eventov, no ešte počas univerzity považoval poker skôr za spôsob, ako si zarobiť pár tisíc ročne a nemať klasickú brigádu. Nebol zázračným online talentom, ktorý okamžite preskočil celé stakes. Jeho cesta bola oveľa chaotickejšia a priniesla niekoľko momentov, pri ktorých si sám nebol istý, či je stále profesionálny hráč alebo iba človek ochotný riskovať skoro všetko.

Heath vyrastal v Brightone na juhu Anglicka v rodine, kde síce hazard nebol dominantnou témou, no strategické hry áno. Otec s ním hrával šach a Heath sa od detstva pohyboval okolo matematiky, logických hier a neskôr aj online stratégií typu Age of Empires. Poker prišiel pomerne nenápadne.

V šestnástich či sedemnástich rokoch hrával s kamarátmi malé domáce Hold'em hry. Nikto v skupine presne nevedel, kto je dobrý a prečo. Heath sám dnes hovorí, že bol pravdepodobne veľmi slabým hráčom a v tom čase ani netušil, akou cestou by sa dal poker študovať serióznejšie. Prioritou tak zostala škola.

Na University of Warwick študoval matematiku, pričom tretí ročník podľa vlastných slov znamenal približne 40 až 50 hodín práce týždenne. Popri tom však našiel jeden praktický benefit online pokru - nemusel mať brigádu. Neboli to veľké peniaze ale fungovalo to.

Po škole stál Heath pred klasickou otázkou absolventa matematiky. Financie alebo ďalšia akademická cesta? Absolvoval niekoľko pohovorov vo finančnom sektore, no celý proces ho príliš nelákal. Firmy očakávali množstvo stáží, desiatky prihlášok a celý systém mu pripadal čoraz menej atraktívny. Potom prišiel dôležitý moment.

Jeden z univerzitných tútorov mu povedal, že niekoľko absolventov rovnakého programu už prešlo do profesionálneho pokru a darí sa im. Zrazu to nevyzeralo ako úplne absurdné rozhodnutie. Jeho rodičia boli prekvapivo pragmatickí. Chceli, aby dokončil školu, a potom mu dali približne dva roky na to, aby poker ukázal výsledok.

$3 turnaje financovali Fiji

Počas posledných rokov univerzity zarobil pokrom približne šesť či sedem tisíc, no päť z nich minul na mesačnú cestu na Fiji, kde pomáhal s výučbou matematiky a angličtiny a podieľal sa na komunitných projektoch. V jeho hlave to však nebol problém. Poker mu zarobil peniaze, on ich minul na zážitok a potom si mohol zarobiť ďalšie.

Jeden z najdôležitejších zlomov prišiel cez univerzitnú Skype skupinu, ktorú Heath počas školy prakticky ignoroval. V skupine bol aj Charlie Carrel, ktorý sa práve pripravoval na nástup na rovnakú univerzitu, no zároveň už výrazne vyhrával online. Keď Carrel vyhral Sunday Million, oznámil v skupine, že berie kamarátov na pár dní do Amsterdamu. Heath ho dovtedy osobne nepoznal, no napriek tomu sa opýtal, či môže ísť. O niekoľko týždňov už spolu bývali v Londýne.

Pre Heathovu kariéru to bol zásadný krok. V období pred dnešnými trénermi, solvermi a gigantickými databázami bolo najlepším spôsobom učenia často jednoducho bývať s niekým, kto už hru porážal. Cez týždeň grindili Zoom cash, večer išli pešo do kasína a v nedeľu hrali MTTs.

Polovica net worth preč za dva dni

Do Barcelony prišiel Heath s približne 100.000$. Rozhodol sa však vstúpiť do €50K high rolleru spôsobom, ktorý dnes sám označuje za niečo, čo pravdepodobne nemal robiť. Časť akcie swapoval s ďalšími hráčmi, viacerí z nich vypálili dva alebo tri bullety. Po prvých dvoch dňoch mal Heath z pôvodných približne stotisíc už len polovicu.

Dovtedy už prišiel o dvadsaťtisíc niekoľkokrát, no mínus päťdesiattisíc za dva dni bola iná skúsenosť. Zavolal mame a posťažoval sa, že „This doesn’t feel good.“ V hlave prišla nepríjemná otázka - čo ak prehrá aj druhú polovicu? Odpoveď na túto otázku nakoniec neprišla cez konzervatívnejší bankroll management. Prišiel životný run.

Heath obiehal najväčšie európske eventy, Bahamy a nakoniec Aussie Millions. Počas približne deviatich mesiacov sa podľa vlastných slov posunul z približne 50.000$ na 950.000$. Najväčší krok predstavoval Aussie Millions Main Event 2017, v ktorom sa Heath dostal až do heads-upu a obsadil druhé miesto.

Peniaze boli samozrejme obrovské, no Heath si z turnaja výrazne pamätá aj niečo iné. Nervozitu. Pred finálovým stolom organizátori dali hráčom voľný deň, ktorý im mal umožniť oddych. Pre Heatha to bol ale presný opak – nespal, bol nervózny, chodil po Melbourne a čakal, kedy bude môcť konečne znovu hrať.

Prvý bracelet a vstup medzi super high rollerov

Krátko po Austrálii prišiel ďalší runner-up výsledok, tentoraz vo Wynn Las Vegas za cca 130.000$. Ďalším veľkým krokom bolo WSOP 2019. Heath vyhral $50K High Roller a získal svoj prvý bracelet. V tom čase už začal buy-iny manažovať konzervatívnejšie než počas prvých rokov. Viac akcie predával a lepšie chápal, ako rýchlo sa môže high stakes variancia otočiť proti hráčovi.

Bracelet však neznamenal, že Heath automaticky začal registrovať každý drahý turnaj. Práve naopak, postupne pochopil, že cenovka buy-inu hovorí iba časť príbehu. World Series $50K event môže byť úplne iný turnaj než $50K na inom high roller podujatí.

Heath dokonca spomína, že dostal pozvanie do £1 million invitational eventu v Londýne, no odmietol ho. Nepovažoval sa ešte za hráča, ktorý by mal za daných okolností riskovať takú sumu cudzieho kapitálu. V ďalších rokoch sa táto hranica posúvala a po covide už začal hrať prakticky celý najvyšší high stakes kalendár.

Z najhoršieho roka kariéry do heads-upu o milióny

Jeden z najextrémnejších príkladov turnajovej variancie prišiel oveľa neskôr. Heath nastúpil do $500K invitational eventu po období, ktoré označuje za svoj najhorší rok profesionálneho pokru. Bol v mínuse a práve v najväčšom evente roka prišiel deep run. Dostal sa až do heads-upu a druhým miestom prakticky zachránil veľkú časť sezóny.

Paradoxne pritom opisuje atmosféru úplne inak, než by čakal bežný fanúšik. Na druhej strane stola bola skupina ľudí, ktorí aktívne railovali jeho súpera. Heathovi kamaráti? Niektorí mu napísali, že sú niekde inde a nech sa ozve, keď skončí. Pre jeho skupinu boli swings a podobné situácie jednoducho súčasťou práce. A Heathovi to dokonca vyhovovalo, pretože pri heads-upe o milióny nechcel riešiť okolie.

Menej turnajov, viac práce mimo nich

Zaujímavé je, že dnes Heath hrá výrazne menej týždňov než počas obdobia, keď cestoval prakticky celý rok. Jeho kalendár má približne deväť až desať turnajových týždňov. Niekoľko Triton zastávok, vybrané EPT eventy a prvá časť WSOP s high rollermi.

Poker však nerobí iba týchto desať týždňov. Aj mimo turnajov študuje šesť či sedem dní v týždni, coachuje ďalších high stakes hráčov a sleduje streamy. Jeho študenti pritom nesiahajú iba po nižších stakes, niektorí hrajú rovnaké $250K eventy ako on.

Heath dnes zároveň otvorene hovorí, že high stakes turnajový život nemusí byť navždy. Postupne ho začínajú lákať ďalšie pokrové formáty. PLO, split-pot hry či mixed games predstavujú nový priestor, ktorý by raz chcel preskúmať dôkladnejšie. Zatiaľ ich však berie najmä ako zábavu.